Poneváč ale škorce o tejto dobe roku nelietajú v krikľavých kŕdľoch, jako na podjaseň, a poneváč i perie a škrek cudzého ptáctva toho zdal sa už z ďaleka rozdielny od škorcov: niektorí priatelia prírody zastrelili dakoľko kusov a jednoho raneného ptáka dostali za živa. Po náležitom, vedeckom preskúmaní ptákov ukázalo sa, že sú to veľmi zriedkaví ružoví kosi (Turdus roseus Lin., po nemecky Rosendrossel). Toto ptáctvo žije v južných častiach Azie a východnej Afriky, navštevujúc každého leta Grécko a južnú Itáliu. Do krajín ale prostrednej Europy nedostane sa nikdy, k nám iba za dlhé veky po riedku. Podstreleného ptáka opatrovali náležite, dávajúc mu všakovaké hmyzy k žrádlu, ktoré ale prijať nechcel. Až potom, keď zabitým kosom otvorili žalúdky a našli v nich pozostatky chrústov, predložili tomuto podstrelenému živého chrústa. Sotva že ho zazrel kos, roziskrily sa mu oči a perie nadurilo sa od zlosti: zatým pochytil obratnými pazúrma chrústa, otrhal mu nohy a hlavu, ostatok ale v krátkom čase schrúmal. Poneváč ako z prírodopisu je známe, že veľké kŕdle ptactva tohto tiahnu za kobylkami, dostaly sa do našej krajiny za kobylkami, ktoré na východe Báčky spozorované boli.
Autor: združenie Devínska brána