Noviny píšu, že Bratislavčania sú z tohto výčnelku, ktorý momentálne pripomína obrí stojan na cedečka, zúfalí. A citujú človeka s indiánskym menom – Bezmocný Bratislavčan (ďalej len pod kultovou skratkou BB), ktorý vyzval asi pred týždňom ľudí, aby tento obchod za vežou bojkotovali. To sa však nestalo. Zúfalstvo a bezmocnosť sa totiž podľa Bernharda prejavujú práve v bezuzdnom nakupovaní potravín. Tie potom zúfalci pojedia a vzápätí nasleduje ďalšia vlna – cunami zúfalstva. Zdvihnú oči od prázdnych tanierov a zase je to tu: veža! Vidno je odvšadiaľ. Akurát v Auparku, tam má človek od nej pokoj.
Sníva sa mi: „V chladnej bielej posteli, počujem tanky“ obchodné reťazce zrovnávajú sad so zemou, vysušujú Dunaj. V lese cez noc postavených veží svietia oči bankomatov. Ľudí nikde. Slzy mám na krajíčku. Ocitám sa pred dverami Auparku. „A tam všetci sedeli... Bakšič, Bašňáková, Čembrlejn. Všetci tam boli.“ A nakupovali. Beznádejní Bratislavčania.
Autor: Jana Parková
