Rusovce majú byť sídlom prezidenta

Rusovce patria spolu s Petržalkou, Jarovcami a Čunovom k zadunajským mestským častiam Bratislavy. Zachovávajú si vidiecky charakter, v posled­ných rokoch pribudli najmä vilové domy či haciendy. Prevládajú tu však tradičné rodinné domy.

Mestská časť má výnimočnú geografickú polohu - od doby rímskej vedie cez jej územie obchodná cesta z dnešného Maďarska do Rakúska. V 90. rokoch vybudovali na území Rusoviec časť diaľničného systému, ktorý má prepojiť Slovensko s okolitými krajinami.

Od roku 1990 sú pamiatkovou zónu - najväčšou historickou vzácnosťou je antická Gerulata a pozostatky kostolíka z rímskej doby.

Výletne miesto

Rusovce sú pre Bratislavčanomv symbolom rekreácie, oddychu a v lete kúpania. Rusovské jazero patrí medzi najobľúbenejšie jazerá v Bratislave. Je prvé, kde sa začali objavovať nudisti. Do Rusoviec láka aj veľký park, ktorého súčasťou je lužný les.

Park naposledy výraznejšie ošetrili pred štyrmi rokmi za peniaze Európskej únie. Patrí pod Správu zariadení Úradu vlády, tá sporadicky zaplatí kosenie či postrek gaštanov.

Chýba však pravidelná starostlivosť, na niektorých miestach sa vytvárajú smetiská, neodstraňujú tu ani prírodný odpad - suché či hnijúce stromy a popadané konáre.

Prezident tu chce sídlo

Kaštieľ v parku patrí vláde, roky chátral, ale v súčasnosti sa prezident Ivan Gašparovič angažuje, aby sa stal prezidentským sídlom.

Chce, aby vilu na Slavíne určenú na tento účel predali a peniaze investovali do opráv kaštieľa. Ten naposledy opravovali v rokoch 1995 - 2000. Odvtedy už Správa zariadení Úradu vlády investuje len do konzervovania jeho stavu.

V súvislosti s vlastníctvom kaštieľa však roky prebieha niekoľko súdnych sporov. Vydania kaštieľa a k nemu patriacich objektov sa v rámci reštitúcií domáhajú dedičia pôvodných vlastníkov. Prebiehajú štyri súdne konania medzi rádom svätého Benedikta so sídlom v Komárne (respektíve maďarskou benediktínskou kongregáciou so sídlom v Pannonhalme v Maďarsku) a Správou zariadení Úradu vlády.

Rehoľa sa chce s vládou dohodnúť

Pre Slovenský rozhlas sa zástupcovia rehole tento týždeň vyjadrili, že sa chcú s vládou vyrovnať mimosúdne. Trvajú na vlastníckom práve, ale potom čo sa dostanú k majetku, nevidia prekážky rokovať o jeho ďalšom osude.

Rusovce sú aj obľúbeným kúpeľným miestom – jazero, ku ktorému sa dá zísť priamo z hrádze pre cyklistov a korčuliarov, nie je oficiálnym kúpaliskom, ale podľa hygienikov kvalita prvých tohtoročných odberov vyhovela požiadavkám na kúpanie.

Mestská časť Rusovce

Počet obyvateľov ...................................................................2 058

Starosta .....................................................................Dušan Antoš

Počet poslancov...........................................................................9

Slovania sa usídlili na Gerulate

Najstaršie osídlenie v okolí dnešných Rusoviec siaha do staršej doby bronzovej (približne 2200 – 1600 pred Kristom). Vtedy sa tu objavili nositelia wieselburskej kultúry, ktorá patrí medzi najstaršie v dobe bronzovej na Slovensku.

V období rokov 12 až 9 pred Kristom prichádzajú na dnešné územie Rusoviec Rimania. Najvýznamnejšou pamiatkou na toto obdobie je vojenský tábor Gerulata. Na jeho zvyškoch vyrástlo v 9. storočí slovanské osídlenie.

V prvých storočiach existencie Uhorského kráľovstva boli Rusovce významnou pohraničnou pevnosťou. V druhej polovici XIV. storočia sa stali obchodným strediskom.

V roku 1646 získava panstvo Rusovce gróf Štefan Zichy. Títo sa stali takmer výlučnými zemepánmi obce na ďalších 200 rokov. V druhej polovici 18. storočia tu vzniká vidiecke sídlo zichyovského panstva. Kaštieľ v Rusovciach považuje vtedajšia verejná mienka za najkrajší v Mošonskej župe.

V rokoch 1841 – 1846 prestavuje gróf Emanuel Zichy Ferrari zámok podľa vzoru anglických panstiev v tudorovskom štýle.

Ďalší rozvoj rusovského kaštieľa a parku nastal po roku 1872, keď ho kúpil gróf Hugo Henckel a vybudoval tu žrebčín. Stal sa jedným z najúspešnejších v strednej Európe.

V roku 1906 kupuje panstvo, kaštieľ a žrebčín princezná Stephania s manželom, maďarským šľachticom Elemírom Lónyayom. Záhradu kaštieľa považovali vtedy za jednu z najkraj­ších. V roku 1920 Rusovce začlenili do Maďarska a po II. svetovej vojne pričlenili k Československu. V januári 1972 sa stali súčasťou Bratislavy. zdroj: www.rusovsky park.sk

Ako sa rozrastala Bratislava

Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a pričleňovaním priľahlých obcí.

Do roku 1945 tvorilo Bratislavu iba dnešné Staré Mesto, Nové Mesto a časti Ružinova (Nivy a Trnávka). Karlovu Ves však pričlenili už v roku 1943.

Od 1. apríla 1946 patrí k Bratislave ďalších sedem obcí - Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.

Ako hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa Bratislava v roku 1971 rozšírila o ďalších sedem obcí, boli to Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.

V súčasnosti má Bratislava sedemnásť mestských častí.

Kedysi samostatné obce sa postupne stávali súčasťou Bratislavy. Ich súčasnému rozvoju a histórii sa budeme každý týždeň venovať v piatkovej prílohe Bratislava. O týždeň mestská časť Devín

Autor: japa, www.rusovce.sk