Z rusovského kaštieľa by sa malo stať štátne reprezentačné sídlo. Prezident Ivan Gašparovič tu chce prijímať návštevy a usporadúvať bankety. „Prezidentský palác nestačí – je tam miesto len pre tridsať hostí,“ povedal prezidentov hovorca Marek Trubač.
V súvislosti s priestormi pre hlavu štátu sa pritom hovorilo o prestavbe prezidentskej vily na Slavíne. S tou sa už neráta. „Prezident nepotrebuje ubytovanie,“ povedal Trubač. Ani tri roky po nástupe do funkcie sa do vily nenasťahoval a býva vo svojom dome v Limbachu.
Kancelária však získala z rozpočtu 20 miliónov na prestavbu a samospráva chystá zmenu územného plánu, aby sa mohlo stavať. „Peniaze sme neminuli a spolu s výnosom z predaja by sme ich chceli dať na obnovu kaštieľa v Rusovciach,“ povedal hovorca s tým, že za vilu by chceli získať okolo sto miliónov. Ešte nevedel povedať, akou formou by sa vila predávala.
Trubač: Rusovce sú ideálne
Hoci kaštieľ potrebuje rekonštrukciu a vedie k nemu len úzka Balkánska ulica, podľa Trubača je ako sídlo ideálne. Blízko je letisko Schwechat, kaštieľ obklopuje veľký park. „Malo by to byť niečo ako poľský Belweder či české Lány,“ povedal Trubač. Gašparovič hovoril o kaštieli už v roku 2005 pri summite prezidentov Busha a Putina.
Situácia chátrajúceho kaštieľa sa dlhšie nemenila. Aj s okolitým parkom patrí pod Správu zariadení Úradu vlády. Na základnú údržbu a ochranu kaštieľa a parku vyčlenila správa na tento rok 1,5 milióna, rovnako ako za posledné roky. Pritom v priebehu rokov 1995 až 2000 investovala do rekonštrukčných a reštaurátorských prác v kaštieli 93,3 milióna.
Odborníci sa obávajú, že v priestoroch, kde sa nekúri a nevetrá, sú už výsledky vtedajších opráv a náročných reštaurátorských prác opäť zničené. Z redakcie sme viackrát žiadali o vstup do jeho interiérov, ale nezískali sme ho so zdôvodnením, že by to bolo nebezpečné. S rekonštrukciou kaštieľa ešte začiatkom tohto roku Správa zariadení Úradu vlády nerátala.
Rehoľasa chce dohodnúť
Mestská časť Rusovce v snahe riešiť dlhotrvajúce ničnerobenie s kaštieľom požiadala asi pred dvoma rokmi o jeho prevod do svojho vlastníctva za jednu korunu. Sľubovala, že zabezpečí dokončenie rekonštrukcie a bude prevádzkovať objekt na verejnoprospešné účely.
Správa zariadení požiadavke nevyhovela. Vydania kaštieľa a k nemu patriacich objektov sa totiž v rámci reštitúcií domáhajú dedičia pôvodných vlastníkov. Prebiehajú štyri súdne konania medzi rádom svätého Benedikta so sídlom v Komárne, respektíve maďarskou benediktínskou kongregáciou so sídlom v Pannonhalme, a Správou zariadení Úradu vlády.
Pre Slovenský rozhlas sa zástupcovia rehole tento týždeň vyjadrili, že sa chcú s vládou vyrovnať mimosúdne.
„Obdobie rokov 1945 až 1947 je právne veľmi chúlostivé, bolo by preto žiaduce, aby sme sa so slovenskou stranou dohodli mimosúdnou cestou, ale takisto trváme na vlastníckom práve. Po tom, ako sa dostaneme k majetku, nevidím prekážky v rokovaní,“ povedal arciopát Asztrik Varseghi.
Poslední obyvatelia kaštieľa, grófsky pár Lónyayovcov, odkázali v roku 1945, ešte pred smrťou, budovu aj s pozemkami benediktínom. Po úprave hraníc v roku 1947 Rusovce pripojili k Československu a majetok zoštátnili. Predtým patril Maďarsku.
 Kaštieľ roky chátra, o jeho vlastníctvo sa so Správou zariadení úradu vlády roky súdi rád svätého Benedikta. Jeho zástupcovia ponúkli teraz vláde mimosúdnu dohodu. FOTO SME – MIRKA CIBULKOVÁ |
