Pri hľadaní práce ľuďom so zdravotným postihnutím často pomáhajú známosti aj to, že bývajú vo veľkom meste. Potvrdil to Tibor Köböl zo Zväzu telesne postihnutej mládeže, ktorý sa venuje poradenstvu v oblasti zamestnávania.
Nejde len o to, akú prácu dokážu robiť. Musia nájsť zamestnávateľa, ktorý im vytvorí vhodné pracovné prostredie. Napríklad ľudia, ktorí sa pohybujú na vozíku môžu pracovať len v priestoroch, ktoré majú bezbariérové vstupy, dostatočne široké dvere, či upravené toalety.
„Prvou motiváciou bolo to, že nechcem ostať doma. Obrátil som sa na priateľov – Organizáciu muskulárnych dystrofikov. Odporučili mi agentúry podporovaného zamestnávania,“ hovorí Jozef Blažek.
Nakoniec mu o firme, ktorá cez rozhlas ponúkala miesto, povedali kamaráti. V súčasnosti už pracuje v treťom sektore.
Príležitosti obmedzuje aj to, že ľudia s postihnutím často pracujú na čiastočný úväzok a môžu byť dlhšie práceneschopní. Zamestnávateľov môže odrádzať aj byrokracia spojená s vybavovaním a čerpaním príspevku na chránené dielne – pracoviská špeciálne vytvorené pre ľudí s postihnutím.
„Naše skúsenosti ukazujú, že prácu si nájde vysoko kvalifikovaný človek, ktorý pracuje na takej úrovni, ako keby bol zdravý. Ďalšou možnosťou je tretí sektor. Osemdesiat percent ľudí s vážnymi zdravotnými problémami nájde prácu s pomocou rodiny alebo u priateľov,“ objasnil Köböl. Stáva sa aj to, že zamestnávateľ pozná schopnosti človeka s postihnutím, a preto mu ponúkne prácu.
Köböl povedal, že v Bratislave je možnosť zamestnať sa vyššia ako v iných mestách. „Súvisí to tiež s tým, že tu sídlia veľké medzinárodné firmy, pre ktoré je zamestnávanie ľudí s postihnutím aj otázkou prestíže.“
Autor: dagu
