SME
Streda, 1. február, 2023 | Meniny má Tatiana

Karlova Ves ďalšiu výstavbu nechce

Zlepšenie služieb, obnova ihrísk, riešenie dopravya rozširovanie vysokoškolského mestečka, to sú oblasti, ktoré tu budú najbližšie roky prioritami.

Novovzniknuté Námestie sv. Františka otvorili v Karlovej Vsi len minulý rok.Novovzniknuté Námestie sv. Františka otvorili v Karlovej Vsi len minulý rok. (Zdroj: TASR)

Kým ostatné mestské časti čaká veľká výstavba, Karlovej Vsi by sa už nemala dotknúť. Želá si to súčasné vedenie miestnej samosprávy. Ale aj v Karlovej Vsi obyvatelia hovoria o neúmernom zahusťovaní výstavby a s tým súvisiacim nedostatkom zelene a služieb.

Stavebníci majú záujem

Investori však o atraktívnu lokalitu nestrácajú záujem, spojenie s mestom je dobré, obyvateľom vyhovuje blízky les a bývanie je tu relatívne bezpečné.

Nedávno J&T rozširovala zástavbu v dunajskom ramene, ďalší stavebníci majú záujem o Dlhé diely, kde chcú presadiť bytové domy s vybavenosťou.

Stavať sa má medzi Jamnického a Hlaváčikovou, na Kresánkovej či Kolískovej, z priemyselných stavieb sa buduje Cyklotrónové centrum. Už tak­mer dva roky sa hovorí o stavbe potravín Lidl na zelenom pozemku pri Riviere, o tom, či tu stromy zostanú, alebo ich vyrúbu, sa ešte rozhodne.

Preťažená doprava

So zástavbou súvisí aj preťažená doprava, jeden z najväč­ších problémov lokality. Býva tu takmer 32-tisíc ľudí a žije asi 15-tisíc študentov. Ťah z Karloveskej na nábrežie denne využívajú tisícky áut, mesto chce cestu od Molecovej po Devínsku rozšíriť.

Dlhé diely boli navrhnuté pre asi 12-tisíc obyvateľov, už dnes ich tam býva takmer 30-tisíc, čo je dvaapolnásobok.

Štatistika hovorí, že v rannej špičke prepravia dve linky z Dlhých dielov okolo 1500 cestujúcich za hodinu. Od minulého septembra tu do kopca a z neho jazdí šesť duobusov, teda kĺbových trolejbusov s pomocným dieslo-elektrickým pohonom.

Podľa viacerých je však hlavným problémom, ktorý ostal, preplnenosť ciest. To by sa mohlo vyriešiť ďalším jazdným pruhom od Molecovej po Ulicu Hany Meličkovej, vyhradený by bol iba pre hromadnú dopravu.

Peniaze z únie

Mestská časť uvažuje nad zaobstaraním si plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, je predpokladom pre čerpanie európskych peňazí.

„Chceli by sme investovať hlavne do obnovy detských ihrísk alebo výmeny okien na Základnej škole a Gymnáziu na Tilgnerovej,“ hovorí Hanulíková.

V súvislosti so zeleňou, na zaberanie ktorej sa obyvatelia Dlhých dielov sťažujú, hovorí sa o vytvorení nového parku práve na sídlisku.

Uvažuje sa aj o rozšírení a revitalizácii študentského mestečka v Mlynskej doline. Vzniknúť by tu mohli rekreačné zóny a parky na učenie, podobne ako je to v zahraničí.

Ďalším projektom súvisiacim s početnou komunitou študentov je obnova švédskych domčekov pred lodenicou v Karloveskom ramene. Univerzita už začala s ich postupným prestavovaním, slúžiť by mali na rekreáciu a šport.

Mestská časť Karlova Ves
Počet obyvateľov 33 166
Starostka Iveta Hanulíková
Počet poslancov 31

Kedysi samostatné obce sa postupne stávali súčasťou Bratislavy. Ich súčasnému rozvoju a histórii sa budeme každý týždeň venovať v piatkovej prílohe Bratislava.

Jedno z najstarších sídel Slovenska

Karlova Ves patrí medzi najskôr obývané územia Slovenska. Na južných svahoch Dlhých dielov a na Starých gruntoch sa našli kamenné pästné kliny a driapadlo. O prehistorických obyvateľoch svedčí aj kuriózne objavenie mamutích klov dvomi študentmi v Mlynskej doline neďaleko zoo pred štyrmi rokmi.

Neskôr sa Slovania usídlili pri potoku Vydrica, pohrebisko sa našlo pod dnešnou botanickou záhradou.

V stredoveku sa o rozvoj postaral richtár Jakub, na území medzi dvoma Vydricami dal postaviť mlyny a založil tu vinice. Miestne víno malo napokon väčšiu hodnotu ako račianske alebo malokarpatské. Koncom 16. storočia sa v miestnych lesoch skrývali zbojníci, ktorí prepadávali pocestných.

Keď sa osada rozšírila, ťažisko života sa presunulo do bratislavského predmestia, ktoré pomenovali tým istým názvom – Vydrica.

Karlovu Ves (Karldorf) ako obec vymedzili až v 19. storočí. V roku 1886 tu uviedli do prevádzky bratislavskú vodáreň na ostrove Sihoť.

V polovici 20. storočia tu vznikla botanická záhrada a začala sa budovať zoologická. Po roku 1960 sa začala príprava na výstavbu sídliska, Karlova Ves bola prvou lokalitou, ktorú na výstavbu vybrali aj pre dobré prírodné podmienky a spojenie s centrom. Daňou za nové byty bolo zbúranie pôvodného jadra obce. V 70. rokoch v Karlovej Vsi vznikol areál televízie a v jej okolí vysokoškolské internáty. V 80. rokoch sa začala výstavba sídliska Dlhé diely.

(Zdroj: www.karlovaves.sk)


O týždeň Rusovce
Pohľad od hostinca Riviera na Bratislavu asi z roku 1952. Konečná električiek po predĺžení trate v roku 1950 od predchádzajúcej konečnej Pri Knaurečke bola takmer naproti miestu, kde dnes stojí hotel Družba na Botanickej ulici. V ľavom dolnom rohu vidno nástupište autobusu do Devína. (Fotografiu zapožičala Mária Levárska.)
FOTO – WWW.KARLOVAVESAHOJ.SK
Ako sa rozrastala Bratislava

Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a pričleňovaním priľahlých obcí.

Do roku 1945 tvorilo Bratislavu iba dnešné Staré Mesto, Nové Mesto a časti Ružinova (Nivy a Trnávka). Karlovu Ves však pričlenili už v roku 1943.

Od 1. apríla 1946 patrí k Bratislave ďalších sedem obcí - Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.

Ako hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa Bratislava v roku 1971 rozšírila o ďalších sedem obcí, boli to Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.

V súčasnosti má Bratislava sedemnásť mestských častí.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  3. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  6. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  7. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  8. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  2. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  3. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  4. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  5. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  7. Svalovice sa netreba obávať
  8. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 943
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 7 251
  3. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 3 817
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 213
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 102
  6. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 491
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 395
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 222
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  6. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 6 066
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 197
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 698
  4. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 3 557
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 451
  6. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 390
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 167
  8. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 165
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  4. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťZatvoriť reklamu