äčšinou boli mamičkári.
Dom s pasážou, ktorá spája Dunajskú s rovnobežnou Grösslingovou, dala postaviť americká slovenská liga zo zbierky amerických krajanov. Možno sa tá organizácia nazývala inak: Liga amerických Slovákov, alebo len Americká liga - pre nás chlapcov z Dunajskej ulice jestvovala proste LIGA. Liga pasáž, liga dvor, liga strecha (lebo naháňali sme sa aj po strechách!) a hlavne kino Liga.
V tom kine som videl Alibabu a štyridsať zbojníkov, Zorra pomstiteľa, Hrdinov z Nomais, Život v Kanafase aj Pád Berlína a Muža siedmich tvárí. Každý z tých filmov som videl vždy trikrát za sebou. V kine sa premietalo o druhej, o štvrtej, o šiestej a o pol deviatej. Na to večerné neskoré predstavenie sme my malí už zostať nemohli. Až neskôr, v mládenectve, keď sa bolo treba s babami bozkávať, sme mohli... taká bola tradícia. A chlapci z Dunajskej na tradíciu nikdy nedali dopustiť!
Keď som mal sedem-osem rokov, bol som maličký, ale mrštný a vynaliezavý ako Old Shatterhand. Zamiešal som sa bez lístka medzi vchádzajúcich platiacich divákov a zaliezol som nenápadne pod radiátor pri stene kinosály. Celý film som potom preležal na bruchu pod radiátorom.
Keď sa objavil na plátne nápis The end, rýchlo som sa zamiešal medzi ľudí, ktorí vychádzali z kina. Potom stačilo vybehnúť z pasáže ku vchodu z ulice a – keď sa mi film páčil – celú akciu pod radiátorom zopakovať. Dosiahol som takú nenápadnosť, že som chodil do kina smelo každý deň trikrát. Už som si zvykol, stal som sa suverénnym čiernym návštevníkom. Premohla ma pýcha a zabudol som na opatrnosť.
Raz premietali sovietsky film Jar v Zariečnej ulici a to bola taká nuda, že som pod radiátorom zaspal a zobudil som sa, až keď ma pobúrené uvádzačky vliekli za ucho z kina von. Ucho som mal celé v plameňoch. Ešteže z jednej strany Liga pasáže ordinoval ušiar MUDr. Bečer a z druhej strany ušiar MUDr. Lajda. Doktor. Doktor Bečer mal raz v plameňoch balkón. Chytila sa mu slivovica v demižónoch. Ako? Prečo? – Nikto nevie. Najprv tam nehybne stála v demižónoch, a zrazu sa chytila a horela. Bol to slávny požiar; hasiči behali po streche kina Liga a Bečerov sused – riaditeľ Slovenského národného divadla Janko Kákoš osobne riadil (režíroval) hasiace práce. Doktor Bečer totiž nebol doma a od tekutej horľaviny – slivovice – sa začali chytať aj ostatné balkóny. Ešte po rokoch sme majiteľa horľaviny prezývali Dr. Hriatô.
Ale legendárny požiar bol až po Víťaznom februári 1948 – keď už boli ustanovené na hornej aj dolnej Dunajskej ulici uličné výbory KSS a domovníčky chodili na cvičenia ľudových milícií vo vkusných tmavomodrých baretkách.
Keď mali cvičenie, poobliekali aj ostatných rodinných príslušníkov do uniforiem ľudovej milície a v suterénnych priestoroch OV KSS zápasili v rámci cvičenia milicionári z Dunajskej ulice zhodou okolností tiež s demižónmi. Zhodou okolností v nich tiež bola dáka frndžalica. Občas počas manévrov vytryskla pieseň Suliko a pridala sa celá Dunajská ulica.
Škoda, že niektoré staršie praženice nemali pochopenie pre manévre milicionárov a prišli si po manželov, ako keby šlo o nejakú skrivodlivú vec!
Ale nadránom všetko stíchlo, len smetiari zalomozili s kýbľami, keď vysýpali na voz kvalitné jednotné socialistické smeti. Smetiarsky voz ťahali dva kone štajerskej sorty. My, chlapci z Dunajskej ulice, sme na kone nahlas hvízdali, ale už si neviem spomenúť prečo.
Ale mená tých koní si dodnes pamätám. Volali a Čuk a Gek.
Pokračovanie nabudúce
Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú ydáva Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Júliusa Satinského Chlapci z Dunajskej ulice. Autor v nej spomína na roky prežité na Dunajskej ulici. Najprv býval v starom dome č. 56 oproti detskému parku, potom nad Liga pasážou a napokon v modernom činžiaku na dolnom konci ulice.
Vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina v edícii Bratislava – Pressburg vyšli ešte knihy: Karl Benyovszky – Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Prechádzka starým Prešporkom, Obrázky z prešporského geta (aj v nemeckom jazyku), Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Železná studnička; Tivadar Ortvay – Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie, Ferdinandovo Mesto, Mesto Františka Jozefa, Staré Mesto; Július Satinský – Polstoročie s Bratislavou; Peter Ševčovič – Z kuchyne prešporských vodníkov; Jozef Hanák – Bratislavskí fotografi a ďalšie.
