V roli právnika otvorí predseda vlády Detskú univerzitu. Téma: Načo je nám vláda a načo je dobrá demokracia. Treba deti trochu pomasírovať. Veď tradícia detských masáží pomaly začínala u nás skapínať.
Základným prejavom populistickej moci je snaha dostať sa čo najbližšie k ľuďom. Steká z parlamentného vŕška, beží ulicami do mesta. Ako sladká kaša vteká ľuďom do topánok. Čľapoce pri každom kroku, prehlušuje ľudskú reč, vytvára tesné pozadie. Bielobu. Chcela by sa dostať všade. Aj do spomienok. Rada by sa stala súčasťou detstva. Ako kedysi povedala manželka Borisa Pasternaka: „Moje deti milujú na prvom mieste Stalina až potom svoju mamu.“
Spomínam si na detsky bezmocné nápisy, ktorými sa chceli chrániť študenti vysokých škôl počas novembrovej revolúcie. Písali na svoje školy nápis Akademická pôda. Ako hobiti snažiaci sa vytvoriť územie mimo dosahu policajného štátu. Zotrvávali pre istotu v priestoroch škôl, spoliehali sa na akademickú pôdu. Za socializmu výdatne hnojenú. A dnes tá pôda opäť volá. To je gýč, pán Kukura!
Autor: Jana Parková
