BRATISLAVA 30. mája (SITA) - O novom územnom pláne (ÚP) Bratislavy, investičných projektoch do roku 2010, záverečnom účte za minulý rok a o kúpe nových autobusov, ktoré majú nahradiť stiahnuté Solarisy budú vo štvrtok v Primaciálnom paláci rokovať mestskí poslanci.
O ÚP mali rokovať už v apríli, pre dovolenku primátora Andreja Ďurkovského, však návrh preložili na májové zasadnutie. Predchádzajúce zastupiteľstvo sa ho neúspešne pokúsilo schváliť minulý rok na jeseň, potrebnú trojpätinovú väčšinu hlasov zrejme nezískal pre ovplyvnenie poslancov občianskymi aktivistami a ochranármi, ktorí chceli v prípade schválenia ÚP podať podnet na prokuratúru pre nedostatočné verejné prerokovanie a nezapracovanie pripomienok od občanov. Návrh vo štvrtok predložia v tom istom znení. Ochranári a občianski aktivisti návrhu ÚP vyčítajú formálne nedostatky, nezrozumiteľnosť, neaktuálnosť a v niektorých prípadoch nesúlad so zákonom. Ďurkovský pre agentúru SITA pripustil, že aktualizovanie plánu v tých častiach mesta, kde to bude potrebné, sa začne hneď po jeho schválení. "My máme záujem, aby územný plán bol prijatý ako záväzný dokument a aktivisti sa môžu zúčastňovať pri jeho aktualizácii a tam budú zohľadňované aj ich pripomienky," dodal Ďurkovský.
Návrh ÚP sa pripravoval viac ako deväť rokov, v súčasnosti platí plán z roku 1976 s doplnkami z rokov 1982 a 1985, aktualizovali ho v roku 1993. ÚP je základným nástrojom pri rozvoji mesta, rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia s výhľadom na najbližších približne 25 rokov. Centrum Bratislavy by sa malo podľa ÚP rozvíjať najmä pri Dunaji, ľavý breh čaká výstavba výškových budov, polyfunkčných objektov v zóne Pribinova, v Podhradí, na pozemkoch Parku kultúry a oddychu. Na pravom brehu sa okrem výstavby rýchlodráhy z Janíkovho dvora po Šafárikovo námestie počíta s vybudovaním nového celomestského centra medzi Starým a Prístavným mostom. Dobudovať by sa tam mala protipovodňová ochrana. Rozsiahla výstavba by mala byť aj v mestských častiach Rača a Vajnory. ÚP tu navrhuje vilové štvrte, technologické centrá a zmenu využitia mnohých areálov. Nová mestská štvrť by mala vzniknúť aj na severozápade mesta, tam ÚP počíta s výstavbou vilových štvrtí, nákupných a zábavných centier a športovísk. Tisícky bytov, nákupné a biznis centrá, či športovo-rekreačný areál by mali byť na juhu Petržalky, s výstavbou logistického centra sa počíta pri Letisku M. R. Štefánika.
Poslanci budú rokovať aj o tom, koľko peňazí mesto vyčlení v rokoch 2007 až 2010 na investičné projekty. Podľa dôvodovej správy materiálu bude hlavným projektom budovanie nosného dopravného systému a rekonštrukcie komunikácií. Na električkovú trasu z Petržalky do centru mesta by malo mesto použiť 1,5 miliardy korún, pričom 1,2 miliardy použijú z úveru, ktorý si mesto vzalo v roku 2004. Na nákup nízkopodlažných električiek by z rozpočtu mesta malo ísť 200 miliónov, za toľko by mal dopravný podnik kúpiť aj autobusy. Pribudnúť by mali aj nové trolejbusy a duobusy za sto miliónov korún. Mesto plánuje investovať aj do obnovy kultúrnych a historických pamiatok, napríklad do pokračovania rekonštrukcie Apponyiho paláca a Starej radnice by malo dať 260 miliónov korún. Návrh počíta aj so sto miliónmi na rozšírenie kamerového systému mestskej polície a so 130 miliónmi na vytvorenie športovo-rekreačného areálu medzi Starým a Veľkým Draždiakom.
Vo štvrtok by mali volení zástupcovia občanov schváliť aj nákup 18 autobusov českej výroby, ktoré majú nahradiť 22 autobusov značky Solaris. Dopravný podnik sa ich rozhodol stiahnuť po požiari jedného zo Solarisov a následnej mimoriadnej kontrole. Tá preukázala, že v žiadnom z preverovaných autobusov nefunguje zabezpečovací mechanizmus automatických elektroventilov, ktoré po vypnutí vozidla kľúčom
zablokujú prívod plynového paliva do motora. Autobusy Solaris na plynový pohon jazdia v Bratislave len necelý rok.
Zastupiteľstvo sa bude zaoberať aj záverečným účtom. Mesto Bratislava podľa neho minulý rok hospodárilo s prebytkom vyše 855 miliónov korún, z toho prebytok hospodárenia bez finančných operácií bol 79,9-milióna korún. Mesto dosiahlo príjmy vyše 7,67 miliardy, náklady malo takmer 6,8 miliardy korún. Podľa správy o plnení minuloročného rozpočtu sú dôvodom prebytku vyššie príjmy z predaja majetku ako sa predpokladalo a nevyužitím peňazí na dopravné stavby, s ktorými počítal rozpočet. Vyššie tiež boli výnosy z daní a príjmy z úverových úrokov.
