Záhorskú Bystricu trápi stav komunikácií, dopravné zaťaženie, údržba historických domov či chýbajúca kompostáreň. V blízkej dobe sa aj táto časť Bratislavy pripravuje na novú výstavbu a nárast obyvateľstva.
Infraštruktúra a doprava
Starosta Vladimír Kubovič označil za jeden z hlavných problémov infraštruktúru. Povedal, že mestská časť bude musieť riešiť stav komunikácií 3. a 4. triedy. Všetky boli vybudované ešte pred rokom 1989. Na opravy by potrebovali desiatky miliónov korún, ktoré však v rozpočte nemajú. Samospráva bude hľadať možnosti, ako peniaze získať.
Záhorskou Bystricou prechádza hlavný ťah, ktorý spája Bratislavu a Stupavu. Bratislavskú ulicu neúmerne zaťažuje najmä nákladná doprava.
Na križovatke s Ulicou čs. tankistov majú chodci problém dostať sa cez cestu. Kubovič vidí riešenie vo výstavbe časti nultého okruhu, kde by sa táto cesta prepojila na diaľnicu. Nákladná doprava by sa tým zo Záhorskej odklonila.
Na Bratislavskej ulici v smere na Strmé vŕšky by mal pribudnúť aj kruhový objazd. Odporcovia však tvrdia, že môže vzniknúť podobná situácia ako v Pezinku. Z oboch strán objazdu tam bývajú rozsiahle zápchy.
Výstavba, škôlka, skládky
V lokalite Krče sa pripravuje rozsiahla nízkopodlažná výstavba. Pribudnúť by mali rodinné domy, radovky aj bytové domy. Bývanie by mali doplniť služby a sieť obchodov. Kubovič potvrdil, že tu rátajú s nárastom asi o 2500 obyvateľov. Výstavba rodinných domov prebieha alebo sa pripravuje aj v množstve menších lokalít.
S väčším počtom obyvateľov sa spája aj problém s financovaním jedinej materskej školy. Mestská časť od magistrátu nedostáva dosť peňazí na to, aby každý rok mohla vytvoriť novú triedu. Proti súkromnej škôlke rodičia spísali petíciu.
Záhorská Bystrica nemá kompostáreň. Ľudia odpad pohadzujú do polí a lesov, zvyšuje sa počet nelegálnych skládok.
Historické domy chátrajú
Časť pôvodnej výstavby v Záhorskej Bystrici spadá pod ochranu pamiatkarov. Kubovič povedal, že s ministerstvom kultúry prebiehajú rokovania o zúžení pamiatkovej zóny. Chcú dosiahnuť, aby sa ochrana týkala len vybraných objektov. Obyvatelia starých domov majú problém s ich údržbou, žiadajú, aby na ňu prispieval štát.
Mestská časť Záhorská Bystrica
Počet obyvateľov ....................................................................2909
Starosta ...............................................................Vladimír Kubovič
Počet poslancov...........................................................................9
Kedysi samostatné obce sa postupne stávali súčasťou Bratislavy. Ich súčasnému rozvoju a histórii sa budeme každý týždeň venovať v piatkovej prílohe Bratislava.
O Záhorskú Bystricu sa páni sporili
Najstaršie osídlenie Záhorskej Bystrice je z doby keltskej a rímskej. Hraničné územie medzi bratislavským panstvom a vidiekom sa začiatkom 13. storočia označuje ako Bisztricz. Prvá písomná zmienka o osade Pistrich je z roku 1314.
O územie osady bol veľký záujem. Spor medzi grófom Petrom zo Stupavy a mestom Bratislava rozriešil až kastelán Borinky. Spory pokračovali aj v dobách husitských vojen.
V roku 1515 sa dedina rozdelila na dve časti. Hornú časť dostal rád paulínov z Marianky a dolnú spravovalo stupavské panstvo. Po stáročia bola potom horná časť viac remeselnícka, dolná ostala roľnícka. V 16. storočí sa v Záhorskej Bystrici začali usadzovať chorvátski utečenci, ktorí unikali pred Turkami.
Rozvoj obce potvrdzovali výrobcovia vápna, tesári, kupci, vinohradníci. V roku 1647 Bystrica dostala práva mesta spolu s právom predávať víno.
Medzi vojnami mala obec kino i poštu
Obec sa musela vyrovnať s viacerými nešťastiami. Väčšina obce vyhorela počas veľkého požiaru, tiahli tadiaľ vojaci napoleonskej armády, mnoho obyvateľov zomrelo na choleru.
Od roku 1848 bola Bystrica samostatnou obcou. V období medzi svetovými vojnami už bola elektrifikovaná, mala vlastné kino, poštu aj telefón.
Po roku 1945 bola Záhorská Bystrica samostatnou obcou až do roku 1973. Vtedy sa stala súčasťou IV. obvodu. V rokoch 1967 až 1990 tu platila stavebná uzávera.
