Sobotná Noc múzeí a galérií sa začala vlastne o desiatej ráno, na niektoré expozície bola už na obed tlačenica. Takmer všetky z 24 múzeí a galérií pritom skutočne ostali otvorené do polnoci. „Taký záujem sme ani nečakali. Predsa len musia zaplatiť jednorazové vstupné 80 korún,“ povedala pokladníčka z Múzea dejín mesta v Starej radnici.
Tu zrejme najväčšmi zaujala výstava Doba noblesy, ktorá približuje životný štýl v Bratislave v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Návštevníci si mohli pozrieť kompletné zariadenie domácností, v akých bývali lekári, právnici alebo profesori.
„Vtedy museli dlho čakať, kým sa im zohreje voda na kávu alebo na kúpanie, používali aj sedaciu vaňu. Čo by si z tejto kúpeľne chcela?“ pýtala sa pracovníčka múzea malého dievčatka. Tomu sa však kúpanie v troške teplej vody príliš nepozdávalo. Skôr ho zaujal nočník, pohotovo pristavený v elegantnej spálni, napriek tomu, že v byte bola aj splachovacia toaleta. Život vtedajších Bratislavčanov pripomínali aj fotografie, interiér kaviarne, pozvánky na plesy a bály či vtedy moderné dámske plavky.
Ďalekohľad na Slnko
Pred Prírodovedným múzeom stáli rady ľudí, ktorí sa chceli ďalekohľadom pozrieť na Slnko. „Tak ako? Zaregistroval si niečo?“ zisťoval pán, ktorí sprevádzal asi 10-ročného vnuka. Ten rozpačito odpovedal, že videl biely a červený kruh a v nich malé škvrnky. „To sú výbuchy. Vidieť ich ako malú škvrnu v strede a po okrajoch,“ vysvetľoval pracovník, ktorý obsluhoval ďalekohľad.
Nával v Prírodovednom múzeu pokračoval vo vstupných priestoroch, kde stál čierny Heydrichov mercedes. „V tom aute sa vozili veľmi zlí ľudia,“ vysvetľovala deťom jedna mamička. Na výstave Atentát sa dalo ledva pohnúť. V zatemnených priestoroch vládlo takmer úplné ticho. Situáciu v protektoráte Čechy a Morava po nástupe Reinharda Heydricha približoval článok z exilových novín, fotografie zatknutých a popravených vojenských hodnostárov, historické dokumenty. Výstava približuje aj osobný príbeh parašutistov Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša, ktorí atentát na Heydricha spáchali. Návštevníci videli ich rukou písané posledné vôle, vojenskú knižku Gabčíka s fotografiou jeho priateľky, ľúbostný list. Svedectvo otrasnej odvety dopĺňali rodinné fotografie odbojárov, ktorí parašutistom pomáhali. Takmer všetkých popravilo gestapo, zomreli v koncentračných táboroch alebo spáchali samovraždu. Svadobná fotografia či obhorená kľučka pripomínali so zemou zrovnané Lidice. Atentát a sprievodné filmy si prišlo pozrieť aj množstvo rakúskych turistov. Štvoricu Talianov vraj prilákali zástupy pred budovou.
Veľký záujem bol aj o prehliadku ľudských kostí a múmií v depozitári múzea. V škatuliach, poukladaných takmer po strop, odpočíva päťtisíc dávno mŕtvych, ktorých objavili archeológovia.
Z múzea do múzea
Na hrad v sobotu prúdili davy – či bol obed alebo polnoc. „Teraz nie, máme prácu!“ odpovedali pokladníčky na otázky o počte predaných vstupeniek.
Väčšina návštevníkov o nočnej akcii vedela, niektorí si pripravovali aj harmonogram, aby všetko stihli. „Program som si urobila už pred desiatimi dňami,“ povedala Bratislavčanka Božena Fabiánová. Začínala ráno Archeologickým múzeom, potom videla Giotta na hrade a nasledovala prehliadka reprezentačných priestorov, kam sa bežne návštevníci nedostanú. Deň chcela zakončiť koncertom v Cikkerovom múzeu o 22.00. Presúvala sa na bicykli.
Možnosť vstúpiť do sály, kde sa bežne pohybujú štátnici a podpisovala sa ústava, pritiahla stovky ľudí. Už pätnásť minút pred otvorením priestorov sa tlačili na schodisku. Keď sa dočkali vstupu, zasypali sprievodcu z kancelárie národnej rady množstvom otázok, napríklad aj ako to bude s návštevami politikov počas rekonštrukcie hradu.
„Keď sa bude tá rekonštrukcia robiť, dúfam, že koberce vymenia. To je hanba,“ zamýšľala sa jedna z návštevníčok. V kontraste s výzdobou v štýle socialistického realizmu bola časť fresiek z 15. storočia, zvyšok hradnej kaplnky v južnom krídle. Renesančná výzdoba sa zachovala iba vďaka tomu, že ju zamurovali, nezničil ju teda ani veľký požiar na Bratislavskom hrade v roku 1811.
Kresby v galérii ožili tancom
Slovenská národná galéria ponúkla množstvo tvorivých dielní a sprievodných prednášok k výstavám. Jedným z najlepších podujatí bolo určite tanečné vystúpenie na motívy talianskych kresieb 17. storočia. „Tanečníci sa nám občas prikotúľali až pod nohy, lebo sme ich prenasledovali z miestnosti do miestnosti,“ opisuje predstavenie návštevníčka. „Bolo to úžasné, akoby tie kresby ožili,“ pochvaľovala si ďalšia.
Pre veľký záujem sa do niektorých miestností ľudia nedostali. „Musel som sa vykrúcať skoro ako tí tanečníci, aby som aspoň trochu dovidel,“ posťažoval si mladý muž. Tesne pred polnocou ešte do galérie prúdili davy ľudí.
Veľký záujem bol o expozície v Múzeu židovskej kultúry. Pre šábes ho však otvárali až o 18.00, normálne je múzeum v sobotu zatvorené. „Ešte som tu nebola, zaujíma ma to. A chcem si celú akciu porovnať s tou v Paríži,“ povedala Zita. Ďo múzea vstupovala pred pol jedenástou večer. „Tam to frčí už dlho. A otvorené je tak do tretej, štvrtej.“
Program pred polnocou uzatváral koncert Funny Fellows na zaplnenom nádvorí Starej radnice. Skupina hrala piesne z 20. a 30. rokov minulého storočia.
 Päťtisíc mŕtvych odpočíva v škatuliach, uložených v depozitári Prírodovedného múzea. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL |
 Na hrade mohli deti hľadať poklad, vďaka súťaži spoznávali mince našich dávnych predkov. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL |
