Tibor Havlík
Pred Úradom priemyselného vlastníctva stojí zástup iks ľudí. Mnohí čakajú už od šiestej rána, aby si mohli zaevidovať svoj nápad, lebo po vstupe SR do EÚ občania sršia ypsilon nápadmi. Zet tento obraz vníma deň čo deň. Už si naň privykla. Kým otvorí, ešte si uvarí kávu. Má nízky tlak. Horný aj dolný. Taký tlak má aj prešedivelý muž Iks + 1, ktorý sa chce informovať, či patentujú ekologické filtre, lebo má malú záhradku a pestuje na nej predovšetkým okrasné dreviny. „V minulom roku sa im nedarilo, tak som rozmýšľal prečo. A prišiel som na to, že preto, lebo nepoužívam ekologické filtre. Inde v únii ich používajú, preto tam majú krajšie okrasné dreviny. Aha! Tu v tomto katalógu je tuja, ktorá je pekná, zelená.“ „A o aký typ ekologického filtra ide?“ „To je ekologický filter do hadice. Keď polievam záhradku, hadicou preteká konštantný prúd vody P. Označíme si ho P, hoci ide o objem za sekundu na mínus prvú. Základným nosným prvkom je vata V. Dám ju do hadice H a poistkou PDH zabezpečím, aby ju nevyplavilo.“ „Tu máte patentovú prihlášku. Vypíšte ju paličkovým písmom. Nezabudnite, že musí obsahovať žiadosť o udelenie patentu vo dvoch vyhotoveniach, opis vynálezu, najmenej jeden patentový nárok, prípadne výkresy, anotáciu, ale možno aj obrázok, respektíve chemický vzorec zlúčeniny a prízvukujem, že toto si zaznačte a nezabudnite, že v jednom hlavnom vyhotovení a dvoch vedľajších, pričom to hlavné vyhotovenie musí vyhovovať požiadavkám pre tlač a reprodukciu. No a samozrejme nezabudnite na prílohy.“ „A ten obrázok? Stačí keď bude na A štvorke alebo musí byť na veľkom pauzáku?“ „Stačí na A štvorke.“ „Pýtam sa preto, lebo môj známy, tiež má záhradku, napísal len na A štvorku a potom chceli aj na pauzáku! Ja len aby som to nemusel prekresľovať.“ Zet ochotne podá pánovi Iks + 1 vyhlášku číslo 223/2002 Z. z. a vyzve ďalšieho žiadateľa z radu iks ľudí o zaevidovanie vynálezu. Nasleduje Iks + 2 a ten prinesie svojim patentom nepatrný, no pre tento bohom VŠ zabudnutý kraj EÚ aspoň marginálny vzrast HDP v drevospracujúcom priemysle. „Červotoče ničia drevnú hmotu. Devastujú naše lesy. A prečo? Lebo im to dovolíme. Môj vynález spočíva na princípe rezonancie. Rezonátor priložíme ku kmeňu a spustíme.“ Pán Iks + 2 vytiahne z vrecka predmetný rezonátor a priloží ho k okienku. Úradom priemyselného vlastníctva postupne silnie bzučanie. Sklo S osadené v drevených rámoch D sa chveje. „Červotoč je zavŕtaná. Rezonancia silnie, až červotočou trhne a vytáča ju postupne z drevnej hmoty, ľudovo zvanej drevo. Najčastejšie v mesiacoch jún, júl, august a september. Teda ľudovo povedané v lete.“ „Mohli, by ste to vypnúť? Chveje sa mi ruka aj celý stôl! Nekliknem sa do kolónky!“ Seizmológovia toho dňa namerajú otrasy v S a čiastočne aj v P. A nielen to! Hrôzu vynálezu pána Iks + 2 dokumentuje fakt, že z niekoľkých rómskych domcov v ďalekých Ď ujdú v tom čase priamo z drevených trámov D nielen červotoče Č, ale aj hrdzavé klince K. Zet tento fakt neznepokojuje. Počas otrasov myslí na svojho muža Zet + 1 a kajá sa pred bohom VŠ za všetky svoje hriešne činy HČ, ktoré na svojom tele napáchala len preto, aby dokázala, že vášeň zomiera posledná. Nespala celú noc. Zet + 1 sa neohlásil od piatku a pre Zet tak nastáva deň súmraku. Využíva ho preto aj na fajčenie, ohrýzanie nechtov a sentiment. Spomenie si, ako pred trinástimi rokmi prišiel na vtedy ešte Federálny úrad pre vynálezy Zet + 1 a povedal: „Som tu správne?“ Ich vzťah sa následne prehĺbil. Samozrejme, až po vybavení potrebných formulárov. „Viete, tu tento kondenzátor, tento tu, sa nabije ...“ „To je jasné, že sa nabije, ale čo tento tranzistor, tu máte zakreslený PNP, a tu NPN, nemá to byť naopak?“ „Ako naopak?“ „No naopak! Ako potom tie elektróny vedia, kade majú ísť?!“ „Prečo by to mali vedieť?“ „To neviete? Aj elektróny majú svoju dušu?“ A Zet + 1 si tak svoj vynález nepatentoval, lebo objavil niečo viac. O dva roky sa zosobášili v chráme KP v K, lebo Zet + 1 bol z K, ale potom sa presťahovali do B. A spomenula si aj na to, ako po prvýkrát v živote uvidela trolejbus. „Aký tichý autobus,“ povedala vtedy. „To je trolejbus,“ odvetil Zet + 1. „Aký je medzi tým rozdiel?“ „Trolejbus poháňa elektrický prúd a autobus dieselový motor.“ „A čo poháňa nás?“ „Nespútaná vášeň.“ Na Úrade priemyselného vlastníctva SR je dusno. K okienku pristupujú patentovania chtiví vynálezcovia z množstva ľudí iks. Sácajú do seba, drgajú sa, predbiehajú sa a nadávajú si do kadekoho a kadečoho, najmä do iks. Zet musí urobiť poriadok. Zo spodnej zásuvky preto vyberie úplné znenie zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 402/2002 Z. z. Postaví sa na stôl, až prečahuje nad podacie okienko a ukáže ho podráždeným vynálezcom. „Tu sa píše,“ improvizuje, akože to po krátkom prelistovaní nájde, „že kto nebude v priestoroch Úradu priemyselného vlastníctva udržiavať poriadok a nebude k okienku prichádzať v pokoji, toho patent nebude uznaný ako patent, ale ako predloha!“ Po týchto slovách dav stíchne. Sem-tam síce ešte niekto niekoho sotí, ale to len tak mimo záberu priemyselnej kamery. Zet tak má opäť na monitore poslušný rad vynálezcov z množstva ľudí iks. „Ktovie prečo sa dnes tak hašteria,“ pomyslí si a vyzýva vynálezcu v poradí, aby jej vynález prezentoval. Vynálezca si siaha do vrecka kabáta a položí pred Zet fotografiu jej strateného Zet + 1. S hrôzou zistí, že sa nachádza v klietke so šatkou na očiach a že je takmer nahý. Od údivu zodvihne zrak k mužovi. „Hádam nie ste z al-Káidy.“ „Nie,“ zasmeje sa muž. „Som vynálezca Iks + ypsilon ako všetci títo za mnou.“ „A čo ste vynašli? Veď toto je Zet + 1 v klietke!“ „No a práve to som vynašiel. Zet + 1 v klietke!“ „To nie je predsa žiaden vynález, ale teroristický čin! Vy ste ho uniesli, vyzliekli, zaviazali mu šatkou oči a vopchali ho do klietky!“ „A zajtra ho popravíme. Odrežeme mu hlavu.“ „Prečo?! Máte nejaké požiadavky?“ „Naša požiadavka je, aby sa všetky patenty, ktoré sa doteraz patentovali, prepatentovali na naše patenty!“ „Koľko vás je, že hovoríte v množnom čísle?“ zľakne sa Zet a zo zástupu sa začne ozývať: „Čo zdržuje! Nemá vypísaný formulár, tak ho pošlite domov. Aj my chceme patentovať!“ Muž Iks + ypsilon sa otočí k nespokojným vynálezcom a rázne im oznámi: „Sme skupina, ktorá je nespokojná s tým, že sa tu v poslednom čase evidujú patenty predovšetkým z K a z H! Chceme rovnoprávnosť!“ „Tak si ich napatentujte viac! Čo s tým máme robiť!?“ „Vy nič! Ale ona!“ ukáže na Zet, „ona musí prepatentovať všetko, čo bolo doteraz patentované v prospech nás, inak jej mužovi odrežeme hlavu a zverejníme to na internete!“ Nemáme čas tu iba postávať!“ rozkričí sa menší muž Iks + 22 pri dverách. „Každú sekundu, ktorú tu prestojím, je ľudstvo chudobnejšie o desiatky miliónov eur!“ „A čo si to idete dať patentovať?“ ozývajú sa ostatní z množstva ľudí iks. „To vám tak určite poviem! Ukradli by ste mi to!“ „Toto je dôležité!“ zodvihne muž pri okienku fotku Zet + 1 v klietke! „Všetko sa prepatentuje! Všetko bude naše!“ Zet rýchlo uchmatne fotku teroristovi z ruky a zavrie priehradku. Na chvíľu nastane prekvapené ticho. Potom terorista vytiahne pištoľ veľkého kalibru a namieri ju cez sklo na Zet. „Nepriestrelné sklá tu nemáte, tak nerobte žiadne fóry a okamžite začnite prepantentúvať! Ja nežartujem. Stojí za mnou celá sieť takých, ako som ja! Už žiadne patenty z K a z H! Zet vykríkne: „A potom prepustíte môjho muža?“ „Keď prepatentujete, prepustíme! Keď neprepatentujete, tak si jeho popravu môžete pozrieť live na internete!“ „Ja by som si to rád pozrel,“ ozve sa muž Iks + 5. Iks + ypsilon sa k nemu otočí a s ľútosťou mu oznámi: „Veľmi ma to mrzí, ale tá poprava tam zatiaľ ešte nie je.“
Zet odsunie okienko a tíško sa opýta teroristu: „Ale, keď ja nemám prístup do centrálnej databázy.“ „Ako to, že nemáte prístup! To chcete povedať, že som sem prišiel zbytočne!“ rozkričí sa, až hrozí, že ho trafí mŕtvica. „Tak my si dáme tú námahu a unesieme vám muža a vy máte tú drzosť nemať prístup!“ „No, pozrite,“ ukáže Zet a vytočí k Iks + ypsilon monitor. „Pýta odo mňa heslo!“ „No tak mu ho dajte! Čo neviete heslo! Dnes každý vie heslo!“ „Tak my ho povedzte!“ „Napíšte pkmf82fk!“ „To je čo?“ „Heslo, vy hlupaňa!“ Zet sa rozplače, tak ju ten terorista urazí. Slzy jej pomaly stekajú dolu po peknej tváričke a z konca brady kvapkajú ako jesenný dážď na klávesnicu. Jedna slza spadne na A, druhá na ä, tretia na shift a ďalšia do medzierky medi home a end. „Tak to tam už napíšte!“ zreve na ňu. Rozrušená Zet pomaly vyťukáva pkmf82fk a dá enter. Na obrazovke sa zobrazí nápis Invalid password. „To sa mi len zdá, vy neviete ani enter stlačiť! Napíšte heslo ešte raz! Pomýlili ste sa!“ „Ako viete, že som sa pomýlila, veď sú tu len samé ***!“ „Viem! Dajte, ja to napíšem!“ Zet mu vyloží klávesnicu na prepážku za okienko a terorista napíše ********, potom dá enter. Prístup do databázy je opäť zamietnutý. „Nechcem vám do toho hovoriť, pán terorista, ale heslo na vašu osobnú mailovú schránku nie je univerzálne,“ ozve sa Iks + 7. „Mlčte! Heslo je správne, ale to ho ona musí vyťukať, lebo mňa klávesnica neidentifikovala!“ „Pozeráte veľa filmov. V každom prípade ste polícii zanechali odtlačky prstov na klaviatúre!“ „Ako odtlačky?“ „Tak, jeden na p, druhý na k, tretí na m ...“ „Čušte! Vy sa ničomu nerozumiete. Polícia sa ani nedozvie, že došlo k teroristickému činu.“ „No, pokiaľ ma pamäť neklame, dodá Iks + 7, „tam vzadu bol Iks + 22 a už tam nie je. To znamená, ak ma môj bodrý úsudok neklame, že išiel na políciu oznámiť, že Úradu priemyselného vlastníctva hrozí teroristický útok!“ „Ako to viete?“ „Mne to povedal!“ zodvihol ruku Iks + 23 a je tomu nesmierne rád, lebo sa v rade posunul o jedno miesto dopredu. „Teda sme odhalení? To vás musím na výstrahu postrieľať! Teda aspoň niekoľkých z vás, aby ste brali moje hrozby vážne!“ „A čo ak šiel na internet pozrieť si vašu stránku,“ povie Iks + 5. „To je celkom možné. Ale ako si mám byť istý, keď to neviem určite? Dakoho z vás predsa len musím zastreliť.“ „Jeho zastreľte!“ ukážu svorne, akoby sa boli dohodli na Iks + 14. „Čo vám urobil?“ „Má taký ksicht!“ „Ukážte sa Iks + 14! A teraz z profilu! Skutočne! Tak sa otočte!“ Iks + ypsilon potom natiahne svoju pištoľ ohromného kalibru a strelí Iks + 14 rovno do zátylku. Krv a mozog ofŕkajú nástenku so vzorovými predlohami tlačív patentovej prihlášky. „To ste tomu dali! Ako sa teraz dozvieme, či sme kolónky správne vyplnili!“ hnevajú sa viacerí. Jediná, ktorou to naozaj otrasie, je Zet. Malý úlomok lebečnej kosti má na líci. Utrie si ho vlhkou vreckovkou a zohne sa do šuflíka, odkiaľ vyberie nové vzorové tlačivá. Následne ich provizórne vylepí na stenu oproti krvavej nástenke. Iks + 14 zatiaľ odpratávajú do kúta vedľa odpadkového koša. „Tam patrí! Mal taký ksicht!“ V tom sa vráti Iks + 22 a povie: „Tak ja som sa bol pozrieť na tej stránke, ale žiadne fotky z vesmírnej družice Cassiny-Huygens som tam nenašiel!“ „To znamená, že som toho tam vôbec nemusel zastreliť!“ zhrozí sa terorista. „Dobre mu tak! Mal taký ksicht! Nič si z toho nerobte! V živote sa stávajú aj horšie veci! No a jemu sa už nič horšie stať nemôže!“ „Podľa mňa môže!“ povie terorista. Potom podíde k bezvládnemu telu Iks + 14 a začne ho šacovať. „To sa nehanbíte okrádať mŕtveho?“ „Čuš! Mal taký ksicht!“ ospravedlňujú konanie Iks + ypsilona ľudia z radu iks. Do miestnosti vtrhne jednotka rýchleho nasadenia. Patenti si nútene ľahnú na zem. Daktorým sa nechce, tak dostanú pažbou po papuli. Jediná, ktorá sa tejto poníženia hodnej procedúre nemusí podrobiť, je Zet. Trasie sa a ruky drží preventívne nad hlavou. Iba z pootvorených úst sa jej derie pootvorené: „... pomoc!“ a z otvorených očí otvorený pohľad do kúta, kým do zapečatených uší sa jej nevracia nič, lebo Zet od strachu celkom ohluchne. Namiesto vyšetrovateľov chce vidieť svojho Zet + 1, ale príde Zet + 2. Čierny ako z FM a stále vonia čajom. Žilnaté ruky mu zakrývajú rukávy na modrej košeli, Zet sa tak venuje svojej svedeckej výpovedi. Trvá hodnú chvíľu, kým pochopia, že prišla o sluch. Výpoveď teda napíše sama. Policajt, ktorý tam dovtedy pri písacom stroji sedel, si môže odskočiť hoci aj na automatovú kávu, ale neodskočí si, lebo chce byť pri tom, ako to Zet zvládne. Tak sa zrodí prvá a doposiaľ jediná svedecká výpoveď v dejinách slovenskej kriminalistiky, ktorá spĺňa všetky kritériá textovosti, teda: kohéznosť, koherentnosť, intencionálnosť, akceptabilnosť, informatívnosť, situačnú viazanosť, determinovanosť a intertextuálnosť. Tú posledne menovanú vlastnosť dosiahne Zet odkazom na stranu dva svojej výpovede, kde už predtým uviedla, že všetko je na webe. Čierny kriminalista po dôslednom prečítaní svedeckej výpovede odíde do miestnosti, kde má polícia internet. Tam nájde odpoveď na všetko, čo hľadal a pomädlí si ruky. Zet si po teroristickom útoku vezme dovolenku a čaká v prítmí svojho panelového bytu na návrat Zet + 1. Uvedomí si, že od posledného vrúceho milovania so Zet + 1 nemala menštruáciu, tak si čakanie na manžela kráti ocikávaním papierika a náhlym gynekologickým vyšetrením. To, samozrejme, už nesedí v prítmí svojho panelového bytu. No a je jasné, že Zet čaká dvojičky. Zet + 1 príde vo veľmi zúboženom stave a psychicky zvetraný, tak sa Zet nazdá, že je vychudnutý. Nuž mu nateraz tú novinu nepovie a ohreje mu v mikrovlnke boršč. Zostal nedotknutý od únosu. Keď sa Zet + 1 naje, povie svojej čerstvo hluchej manželke: „Keby si ma bola počúvala, dávno sme mohli byť bohatí. Hovoril som ti, že heslo je pmkf82fk! A nie pkmf82fk, ako ti hovoril ten dyslexik. Síce to znelo ako finta. Snáď to iných zmiatlo. Ale prečo teba? To je preto, lebo keď ti dačo rozprávam, tak celá vycivená čučíš do sprosta! Tak ako teraz! Nevieš si zapamätať jednoduché heslo! Ešteže fotku strčil tomu ksichtovi do peňaženky! Hlupaňa! Zbabrala si mi život!“ Zet sa mu na to vrhne do náručia a zasype ho bozkami. V jej tichom svete je hrdina, teda až do času, kým sa celú pravdu nedozvie na internete, ale to už je iný príbeh, na konci ktorého Zet okrem iného chytí aj nákazlivý vírus.
Cyklus Poviedka na piatok pripravuje Koloman Kertész Bagala. Archív predchádzajúcich poviedok nájdete na http://knihy.sme.sk/poviedka
Monika Mikyšková: Pár (2007, olej na plátne, 110 x 190 cm).
O autorovi
Tibor Havlík sa narodil 27. septembra 1970 v Nových Zámkoch, žije vo Veľkej Británii. Je dvojnásobným finalistom literárnej súťaže Poviedka, prémie získal v rokoch 2003 a 2004. Knižne debutoval samizdatovou knihou Silážne poviedky (1997).
