Viaceré záhradkárske oblasti v Bratislave majú problém s bezdomovcami, ktorí sa vlámu do chatiek a načierno v nich prespávajú. Od bývania v záhradkárskych kolóniách v Krčacoch, Karlovej Vsi či Vrakuni a pri internátoch v Mlynskej doline ich neodradia ani policajné akcie, po čase sa vrátia.
V zime veľká časť ľudí bez domova zvolila prespávanie v nízkoprahovej nocľahárni Depaul na Ivanskej ceste. Jej hlavným cieľom vtedy bolo uchrániť ich pred zamrznutím na ulici. S lepším počasím a rozšíreným programom nocľahárne sa počty nocľažníkov znižujú.
Polícia odhaľuje neželaných návštevníkov chatiek počas razií. Ponúknu im odvoz do útulku, kde majú nocľah i jedlo zadarmo. Bezdomovci však často odmietnu.
„To, že ľudia bez domova prespávajú v chatkách či pivniciach, nedokážu mimovládne organizácie vyriešiť. Teraz sa ich počet zvýšil aj preto, že v meste nemajú veľa iných možností,“ povedal Juraj Barát z nocľahárne Depaul. Po zime sa už skončila prevádzka viacerých ubytovní. Barát dodal, že časť bezdomovcov sa vždy bude ubytovniam vyhýbať. „Cítia sa tak voľnejšie, nie sú kontrolovaní.“
Podobný je aj názor psychologičky Kláry Orgovánovej, ktorá spolupracuje s Ligou za duševné zdravie. Vysvetlila, že jedným z dôvodov prespávania v chatkách môže byť aj to, že bezdomovci chceli byť sami a mať pocit menších záväzkov. Niektorí neradi prijímajú pomoc, ktorá sa viaže na spoločné zariadenia. Rozhodujúce je aj to, či vedia o nocľahárňach a v akej sú vzdialenosti.
Časť ľudí bez domova by sa zo záhradkárskych osád dostala podľa Baráta vtedy, ak by v meste fungovalo viacero menších nízkoprahových nocľahární. „Pri menšom počte sa dá s nimi lepšie pracovať.“ Ľuďom, ktorí žijú z brigád, ale nemajú dosť peňazí na bežné nájomné, by mohlo pomôcť aj zvýšenie počtu sociálnych bytov.
Autor: dagu
