SME

Niektoré úrady sa novinárov boja

Samospráva má byťk ľuďom bližšie ako veľká politika. Komunikácia komunálnych úradovs občanmi, a teda aj médiami je však často slabšia.

Úradníci samosprávy sú platení z daní z príjmu fyzických osôb a miestnych daní, ale aj zo štátneho rozpočtu. Pri komunikácii s občanmi, a teda aj novinármi to však niekedy nevidno.

Môže za to málo nezávislých médií, ktoré sa komunálom zaoberajú. „Čím nižšia je úroveň politiky, tým slabší je tlak novinárov a tým menej médií existuje,“ myslí si Gabriel Šípoš, analytik Ineko.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na úrovni obcí bývajú najsilnejšie médiá tie, ktoré vydávajú samy obce. „Tie sú, samo­zrejme, málo kritické voči lokálnym politikom pri moci,“ hovorí Šípoš.

SkryťVypnúť reklamu

Nezvyk a strach

Vo veľkej politike je už istá konkurencia médií. To sa prejavuje aj v tom, ako sa tam informuje. Lokálni politici a úrady podľa Šípoša komunikujú najmenej profesionálne a otvorene a sú najmenej schopní čeliť kritickým otázkam.

„Úradníkov v samosprávach ešte stále môže záujem o ich prácu prekvapiť,“ hovorí Ivan Rončák z Transparency International Slovensko. Nezvyk komunikovať a strach – to sú podľa neho hlavné príčiny rozpačitého informovania.

Infozákon sa dá dodržiavať rôzne

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám z roku 2000 určuje, čo a v akej lehote je úrad povinný zverejniť. Stane sa, že ak sa vyskytne aktuálny problém, ku ktorému by sa mal úrad vyjadriť, novinára z denníka odkážu na lehotu z infozákona.

SkryťVypnúť reklamu

„Ak úrad nechce informácie poskytnúť alebo chce prístup k nim sťažiť, využíva všetky obstrukčné ustanovenia zákona,“ hovorí Rončák.

Takéto opatrenia sú napríklad lehota ôsmich pracovných dní, žiadosť, aby si občan zaplatil všetky náklady aj za jednoduchú informáciu, poslanie informácie doporučene a do vlastných rúk.

Ak informácie úrad poskytnúť chce, správa sa podľa Rončáka úplne inak – je pružný, nečaká osem dní, ale reaguje hneď, ako má informáciu k dispozícii. Nespoplatní ju a pošle ju najdostupnejším spôsobom, na­príklad mailom.

Hovorca nie je úradník

Nad rámec infozákona siaha práca hovorcov. Mesto, kraj i niektoré mestské časti si takéhoto človeka platia. Sú úrady, kde nie sú zvyknutí, že o ich prácu sa zaujímajú novinári.

SkryťVypnúť reklamu

V menších mestských čas­tiach na špeciálneho pracovníka – hovorcu nemajú peniaze. Niekde, napríklad v Devíne, Lamači či Karlovej Vsi, je na mobile sám starosta či starostka. Inde je starosta neprístupný a všetko ide cez prednostu alebo sekretariát.

Svoju úlohu tu hrá pracovný čas, ktorý sa vo väčšine úradov končí okolo 16.00, ďalej obedňajšia prestávka a stránkové hodiny. V piatok poobede býva problém niekoho zastihnúť.

Nepružnosť odzrkadľuje fungovanie niektorých úradov – aj najmenšia veta podlieha kontrole vedenia, jazyk je byrokratický a ťažko tlmočiteľný do bežnej reči. Ak to aj novinár urobí, úrad má výhrady.

Bez hovorcu či s tromi

Tam, kde to rozpočet umožňuje, majú hovorcov. Často sú to bývalí politici či novinári. Málokedy poznajú odborné odpovede alebo majú ťažkosti zastih­núť úradníka, ktorý ich má poskytnúť.

V Dúbravke bol problém dokonca so základnými informáciami o mestskej časti, na ktoré mala hovorkyňa tri týždne. Naopak v Petržalke je zriedkakedy ťažké získať rýchlu odpoveď.

V Starom Meste zas nie je problémom úradnícky jazyk. Bývalý starosta Starého Mesta Peter Čiernik bol známy tým, že mal až troch hovorcov.

Opačná situácia je v Ružinove. Tu stojí proti sebe pravicové zastupiteľstvo a starosta zo Sme­ru, ktorému poslanci zrušili útvar. Starosta však odmieta prepustiť svojho hovorcu.

Tradíciu komunikovania s médiami dodržiava súčasné vedenie mesta. Hovorcu mal primátor Andrej Ďurkovský už v čase, keď bol starostom Starého Mesta. Dnes je magistrát jedinou inštitúciou v samo­správe, ktorá organizuje pravidelné tlačové besedy. Občianski aktivisti pred voľbami Ďurkovského kritizovali, že sa k nemu nedá dostať.

Kto sú hovorcovia

Milan Vajda, bývalý hovorca primátora

Dlhoročný spolupracovník Andreja Ďurkovského ešte z čias, keď bol starostom Starého Mesta. Bol pri všetkých veľkých rozhodnutiach v samospráve Bratislavy, dnes vedie marketing mesta

Eva Chudinová, hovorkyňa magistrátu

Pôvodne rozhlasová žurnalistka, do vlaňajška učila na trnavskej univerzite, odborná autorka, hovorkyňou je od roku 2003

Ľubomír Andrassy, hovorca Petržalky

Bývalý predstaviteľ mládeže SDĽ a parlamentný poslanec, nastúpil ako náhradník za svojho dnešného šéfa Milana Ftáčnika. Vlani kandidoval za primátora Spišskej Novej Vsi, skončil tretí

Maroš Smolec, hovorca ružinovského starostu

Pracoval ako redaktor denníka Slovenská Republika, asistent bývalého poslanca HZDS Gustáva Krajčiho, dnes má mediálnu agentúru

Alena Kopřivová, hovorkyňa Starého Mesta

Do začiatku tohto roka pracovala v bratislavskej prílohe denníka Pravda, ako novinárka získala ocenenie mesta za rozvoj samosprávy

Valéria Reháčková, hovorkyňa Nového Mesta

Pôvodne učiteľka telesnej výchovy a biológie, od roku 1995 spolupracovníčka Richarda Frimmela, ktorý je starostom už štvrté volebné obdobie

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Čo bude toto leto in?
  2. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  3. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  4. Kam smerujú peniaze bohatých?
  5. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  6. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  7. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  8. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad
  1. Čo bude toto leto in?
  2. Najkrajšie letné túry, cyklotrasy, jazerá a pamiatky v Rakúsku
  3. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  4. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  5. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum
  6. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  7. Kam smerujú peniaze bohatých?
  8. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  1. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie 8 288
  2. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je 7 935
  3. V Japonsku vlaky meškajú len vo filmoch. Aj jedlo má pravidlá 6 165
  4. Kam smerujú peniaze bohatých? 3 457
  5. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad 3 345
  6. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum 3 101
  7. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú 2 711
  8. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle 2 535
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  2. Ľuboš Vodička: Bratislavský Robinson Karl Jetting
  3. Juraj Mravec: Projekt Nového Lida nereflektuje záujmy Petržalky
  4. Pavol Pálfy: Úradná tabuľa - zákonná povinnosť alebo služba pre občana?
  5. Danica Chames: Zbláznili sa, šli na dovolenku do Bratislavy
  6. Radko Mačuha: Sídlisko, kvôli ktorému bolo zbúrané podhradie. ( cyklus bratislavská krutosť)
  7. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  8. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  1. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 28 952
  2. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 16 988
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 9 838
  4. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 7 914
  5. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 7 341
  6. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky 7 209
  7. Vlado Jakubkovič: Ukážte rozstrieľané brucho. 7 187
  8. Radko Mačuha: Štyri otázky pre súťažiaceho poslanca Glücka. 6 960
  1. Radko Mačuha: Fico je kráľ politickej džungle.
  2. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  3. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  4. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.
  5. Tupou Ceruzou: Pandemická
  6. Radko Mačuha: "Rež a rúbaj do krve po Šimečkovej kotrbe" dokial Fico na Slovensku, pánom nebude.
  7. Věra Tepličková: Keď sa Lojza Hlinu bojí už aj generál
  8. Marcel Rebro: Aká krajina, taký hokej
SkryťZatvoriť reklamu