Slovnaft a Istrochem odmietajú, že by boli pôvodcami
dvoch známych pochovaných skládok na území Bratislavy. Pripravovaný zákon má totiž stanoviť, aby odstránenie skládok platil ich pôvodca. Cena sanácie môže narásť na niekoľko desiatok miliónov korún.
Súčasný zákon o odpadoch nepamätá na možnosť, že nástupnícka firma je právne zodpovedná za odpad, ktorý uložil jej predchodca. Hovorca ministerstva životného prostredia Peter Višváder potvrdil, že nový zákon by to umožnil.
Istrochem sa dištancuje
Chemické závody Juraja Dimitrova – terajší Istrochem, v 60. rokoch vyvážali chemický odpad do mŕtveho ramena Malého Dunaja. Skládka zasahuje do Vrakune aj Ružinova. Prieskumy z minulosti hovorili o možnosti úniku chemikálií do podzemných vôd. Istrochem, ktorý je od minulého roku odštepným závodom spoločnosti Duslo, sa od skládky dištancuje.
„Návrh zákona o environmentálnych záťažiach je iba v príprave a o tom, v akej podobe pôjde do vlády, sa ešte diskutuje,“ povedala Mária Bučková z Istrochemu. „Je predčasné hovoriť, čo kto bude platiť.
Bývalá skládka odpadov vo Vrakuni je uzatvorená viac ako 25 rokov a bola zrekultivovaná v súlade s vtedy platnými predpismi.“ Terajší akcionár Duslo vraj s územím nemá nič spoločné.
Slovnaft: Poradíme
Za pôvodcu odpadu gudrónov v kameňolome v Devínskej Novej Vsi sa nepovažuje ani Slovnaft. „Odpad pochádza ešte z obdobia pred rokom 1945 z bývalej rafinérie Apollo,“ tvrdí hovorkyňa Slovnaftu Hana Šimková. „V roku 1962 pri výstavbe Presscentra bol na základe politického príkazu vtedajších úradov, teda nie samovôle Slovnaftu, z lokality Čulenovej prevezený na súčasnú skládku.“
Šimková povedala, že Slovnaft nie je právnym nástupcom pôvodcu odpadu – bývalej rafinérie Apollo. Slovnaft a samospráva Devínskej Novej Vsi už v minulosti hľadali možnosť, ako skládku odstrániť, no nedohodli sa. Peniaze na sanáciu teraz Slovnaft navrhuje získať z fondov EÚ. Ponúka aj odbornú pomoc pri hľadaní technického riešenia.
