Dúbravku čaká výstavba. Veľký stavebný rozvoj, aký sa plánuje napríklad v Petržalke, Lamači či Vajnoroch, sa zrejme už čoskoro rozbehne aj tu.
Krajinní ekológovia však hovoria, že je už v limite svojho rozvoja. Aby sa už ďalej nemuselo ukrajovať z lesa, mal by sa zastaviť.
Pribudnúť majú služby
V Dúbravke sú viaceré oblasti, ktoré sa môžu stať novými obytnými lokalitami. Starosta Ján Sandtner však nechce ďalšie zahusťovanie sídliska, ale skôr málopodlažnú zástavbu.
Pripravuje sa štúdia lokality Dúbravčice, stavať by sa mohlo aj v Dolných a Horných Krčacoch. Málopodlažná zástavba alebo rodinné domy by mohli stáť na voľnej ploche v oblasti Veľká lúka pri areáli Technického skla. S nimi by tu mohli pribudnúť aj služby a športoviská.
Meniť sa môže aj okolie miestneho úradu, vzniknúť by tu malo námestie. Existujú už aj projekty dvoch výškových stavieb po oboch stranách Saratovskej. Postaviť ich chcú dve firmy na pozemku medzi poštou a Lidlom a medzi Billou a kultúrnym domom.
Presná výška ešte nie je istá, mali by však mať od 20 do 30 podlaží. V novostavbách budú byty, kancelárie, ale aj nákupné a zábavné centrum. Investori sa dohodli na spolupráci, vytvoria aj spoločné vizualizácie.
Plánuje sa aj rozšírenie Harmincovej na štvorprúdovú.
Problémové chatky
Dúbravka je obkolesená prírodou, vo viacerých zónach sú záhradkárske kolónie. Tie však zrejme čaká zmena funkcie na stavebné pozemky.
V Dolných a Horných Krčacoch je to jedno z možných riešení proti rabovaniu chatiek bezdomovcami, v Tavaríkovej osade zasa spôsob, ako predchádzať nelegálnym stavbám.
Majitelia ich totiž vydávajú za záhradné chatky, v skutočnosti sú to však normálne obytné domy. Starosta hovorí, že problém bude riešiť a hľadať cestu, ako ich legalizovať. Cesty k domom nestačia, môže sem byť problémový prístup záchranárov.
Každý druhý má auto
Jedným z najhorších problémom v Dúbravke je parkovanie. V tejto takmer štyridsaťtisícovej mestskej časti má každý druhý obyvateľ auto.
Málo miest potom spôsobuje, že šoféri parkujú na tráve alebo podvádzajú s platenými parkovacími miestami.
Problémy s nedostatkom miest sa snažila riešiť samospráva, napríklad ekotvárnicami alebo vytvorením plôch so šikmým státím. Plánuje ďalšie parkoviská.
Mestská časť Dúbravka
l Počet obyvateľov ................................................................ 39 000
l Starosta .................................................................... Ján Sandtner
l Počet poslancov.......................................................................... 31
Kedysi samostatné obce sa postupne stávali súčasťou Bratislavy. Ich súčasnému rozvoju a histórii sa budeme každý týždeň venovať v piatkovej prílohe Bratislava.
O týždeň Ružinov-Prievoz
O pôvode mena sú tri povesti
Územie Dúbravky bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej, početné vykopávky svedčia aj o sídlisku Keltov. Archeológovia tu našli pozostatky rímskej vidieckej Villy Rustica, zapísaná je v zozname UNESCO.
V stredoveku už bola Dúbravka poddanskou obcou. Založili ju v polovici 16. storočia Chorváti, ako osadu patriacu pod panstvo Devína. Jedna povesť hovorí, že meno Dúbravka dostala meno podľa veľkých dubových lesov, ktoré tu kedysi boli. Iná hovorí, že chorvátsku princeznú Dúbravku, ktorá utekala pred Turkami, zajali práve tu. Podľa tretej drevorubači, ktorí rúbali v lese drevo, mali so sebou psy. Jeden z nich sa schoval do bútľavého stromu a odtiaľ štekal. Drevorubači si medzi sebou hovorili, že „dub havká“.
Sídlisko kontrastuje s prírodou
Dúbravka si po niekoľko storočí zachovávala vidiecky ráz, ktorý sa uchoval aj po pripojení k Bratislave v roku 1946. Pestoval sa tu vinič a čierne, tzv. dúbravské čerešne, vyhľadávané najmä na zaváranie. Podstatnejšie zmeny však nastali v 70. rokoch výstavbou panelákov. Sídlisko so 14 300 bytmi kontrastuje nielen s okolitou prírodou, s romantickými chodníkmi, ale aj so zachovalými historickými pamiatkami. Kostol sv. Kozmu a Damiana je z prvej polovice 18. storočia, dve kaplnky z konca 16. storočia a polovice 19. storočia. Známa je Horánska studňa, ktorá je aj v erbe Dúbravky. V studni býval vždy dostatok vody. Prebytočná voda vytekala do rybníka, v ktorom sa cez leto kúpali deti.
Ako sa rozrastala Bratislava
Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a pričleňovaním priľahlých obcí.
Do roku 1945 tvorilo Bratislavu iba dnešné Staré Mesto, Nové Mesto a časti Ružinova (Nivy a Trnávka). Karlovu Ves však pričlenili už v roku 1943.
Od 1. apríla 1946 patrí k Bratislave ďalších sedem obcí - Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.
Ako hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa Bratislava v roku 1971 rozšírila o ďalších sedem obcí, boli to Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.
V súčasnosti má Bratislava sedemnásť mestských častí.
|
Dúbravka má svoj nový kostol, modernú stavbu dostavali v roku 2003. Kostol je zasvätený Duchu Svätému. SME ARCHÍV |
