SME
Streda, 1. február, 2023 | Meniny má Tatiana

Dúbravka už nechce rozširovať sídlisko

Aby sa v Dúbravke neukrajovalo z lesa, stavebný rozvoj by sa mal zastaviť. Samospráva plánuje hlavne málopodlažnú výstavbu, stavať sa má aj po oboch stranách Saratovskej.

V septembri sa v Dúbravke vždy konajú hody. Nechýba hodový sprievod spred miestneho úradu a roz­dávanie hrozna návštevníkom z veľkého strapca, ktorý dovezú na hasičskom aute.V septembri sa v Dúbravke vždy konajú hody. Nechýba hodový sprievod spred miestneho úradu a roz­dávanie hrozna návštevníkom z veľkého strapca, ktorý dovezú na hasičskom aute. (Zdroj: SITA)

Dúbravku čaká výstavba. Veľký stavebný rozvoj, aký sa plánuje napríklad v Petržalke, Lamači či Vajnoroch, sa zrejme už čoskoro rozbehne aj tu.

Krajinní ekológovia však hovoria, že je už v limite svojho rozvoja. Aby sa už ďalej nemuselo ukrajovať z lesa, mal by sa zastaviť.

Pribudnúť majú služby

V Dúbravke sú viaceré oblasti, ktoré sa môžu stať novými obytnými lokalitami. Starosta Ján Sandtner však nechce ďalšie zahusťovanie sídliska, ale skôr málopodlažnú zástavbu.

Pripravuje sa štúdia lokality Dúbravčice, stavať by sa mohlo aj v Dolných a Horných Krča­coch. Málopodlažná zástavba alebo rodinné domy by mohli stáť na voľnej ploche v oblasti Veľká lúka pri areáli Technického skla. S nimi by tu mohli pribudnúť aj služby a športoviská.

Meniť sa môže aj okolie miestneho úradu, vzniknúť by tu malo námestie. Existujú už aj projekty dvoch výškových stavieb po oboch stranách Saratovskej. Postaviť ich chcú dve firmy na pozemku medzi poštou a Lidlom a medzi Billou a kultúrnym domom.

Presná výška ešte nie je istá, mali by však mať od 20 do 30 podlaží. V novostavbách budú byty, kancelárie, ale aj nákupné a zábavné centrum. Investori sa dohodli na spolupráci, vytvoria aj spoločné vizualizácie.

Plánuje sa aj rozšírenie Harmincovej na štvorprúdovú.

Problémové chatky

Dúbravka je obkolesená prírodou, vo viacerých zónach sú záhradkárske kolónie. Tie však zrejme čaká zmena funkcie na stavebné pozemky.

V Dolných a Horných Krča­coch je to jedno z možných riešení proti rabovaniu chatiek bezdomovcami, v Tavaríkovej osade zasa spôsob, ako predchádzať nelegálnym stavbám.

Majitelia ich totiž vydávajú za záhradné chatky, v skutočnosti sú to však normálne obytné domy. Starosta hovorí, že problém bude riešiť a hľadať cestu, ako ich legalizovať. Cesty k domom nestačia, môže sem byť problémový prístup záchranárov.

Každý druhý má auto

Jedným z najhorších problémom v Dúbravke je parkovanie. V tejto takmer štyridsaťtisícovej mestskej časti má každý druhý obyvateľ auto.

Málo miest potom spôsobuje, že šoféri parkujú na tráve alebo podvádzajú s platenými parkovacími miestami.

Problémy s nedostatkom miest sa snažila riešiť samospráva, napríklad ekotvárnicami alebo vytvorením plôch so šikmým státím. Plánuje ďalšie parkoviská.


Mestská časť Dúbravka

l Počet obyvateľov ................................................................ 39 000

l Starosta .................................................................... Ján Sandtner

l Počet poslancov.......................................................................... 31

Kedysi samostatné obce sa postupne stávali súčasťou Bratislavy. Ich súčasnému rozvoju a histórii sa budeme každý týždeň venovať v piatkovej prílohe Bratislava.

O týždeň Ružinov-Prievoz

O pôvode mena sú tri povesti

Územie Dúbravky bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej, početné vykopávky svedčia aj o sídlisku Keltov. Archeológovia tu naš­li pozostatky rímskej vidieckej Villy Rustica, zapísaná je v zozname UNESCO.

V stredoveku už bola Dúbravka poddanskou obcou. Založili ju v polovici 16. storočia Chorváti, ako osadu patriacu pod panstvo Devína. Jedna povesť hovorí, že meno Dúbravka dostala meno podľa veľkých dubových lesov, ktoré tu kedysi boli. Iná hovorí, že chorvátsku princeznú Dúbravku, ktorá utekala pred Turkami, zajali práve tu. Podľa tretej drevorubači, ktorí rúbali v lese drevo, mali so sebou psy. Jeden z nich sa schoval do bútľavého stromu a odtiaľ štekal. Drevorubači si medzi sebou hovorili, že „dub havká“.


Sídlisko kontrastuje s prírodou

Dúbravka si po niekoľko storočí zachovávala vidiecky ráz, ktorý sa uchoval aj po pripojení k Bratislave v roku 1946. Pestoval sa tu vinič a čierne, tzv. dúbravské čerešne, vyhľadávané najmä na zaváranie. Podstatnejšie zmeny však nastali v 70. rokoch výstavbou panelákov. Sídlisko so 14 300 bytmi kontrastuje nielen s okolitou prírodou, s romantickými chodníkmi, ale aj so zachovalými historickými pamiatkami. Kostol sv. Kozmu a Damiana je z prvej polovice 18. storočia, dve kaplnky z konca 16. storočia a polovice 19. storočia. Známa je Horánska studňa, ktorá je aj v erbe Dúbravky. V studni býval vždy dostatok vody. Pre­by­točná voda vytekala do rybníka, v ktorom sa cez leto kúpali deti.

Ako sa rozrastala Bratislava

Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a pričleňovaním priľahlých obcí.

Do roku 1945 tvorilo Bratislavu iba dnešné Staré Mesto, Nové Mesto a časti Ružinova (Nivy a Trnávka). Karlovu Ves však pričlenili už v roku 1943.

Od 1. apríla 1946 patrí k Bratislave ďalších sedem obcí - Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.

Ako hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa Bratislava v roku 1971 rozšírila o ďalších sedem obcí, boli to Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.

V súčasnosti má Bratislava sedemnásť mestských častí.

Dúbravka má svoj nový kostol, modernú stavbu dostavali v roku 2003. Kostol je zasvätený Duchu Svätému.
SME ARCHÍV
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  3. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  6. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  7. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  8. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  2. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  3. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  4. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  5. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  7. Svalovice sa netreba obávať
  8. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 943
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 7 251
  3. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 4 211
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 213
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 104
  6. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 480
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 379
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 240
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 6 078
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 209
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 698
  4. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 478
  5. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 424
  6. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 3 421
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 163
  8. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 120
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťZatvoriť reklamu