SME
Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky
UVAŽUJE SA NAD VÝSTAVBOU HLAVNE RODINNÝCH DOMOV A MÁLOPODLAŽNÝCH BYTOVIEK VO VIACERÝCH LOKALITÁCH

Dúbravka už nechce rozširovať sídlisko

Aby sa v Dúbravke neukrajovalo z lesa, stavebný rozvoj by sa mal zastaviť. Samospráva plánuje hlavne málopodlažnú výstavbu, stavať sa má aj po oboch stranách Saratovskej.

V septembri sa v Dúbravke vždy konajú hody. Nechýba hodový sprievod spred miestneho úradu a roz­dávanie hrozna návštevníkom z veľkého strapca, ktorý dovezú na hasičskom aute.V septembri sa v Dúbravke vždy konajú hody. Nechýba hodový sprievod spred miestneho úradu a roz­dávanie hrozna návštevníkom z veľkého strapca, ktorý dovezú na hasičskom aute. (Zdroj: SITA)

Dúbravku čaká výstavba. Veľký stavebný rozvoj, aký sa plánuje napríklad v Petržalke, Lamači či Vajnoroch, sa zrejme už čoskoro rozbehne aj tu.

Krajinní ekológovia však hovoria, že je už v limite svojho rozvoja. Aby sa už ďalej nemuselo ukrajovať z lesa, mal by sa zastaviť.

Pribudnúť majú služby

V Dúbravke sú viaceré oblasti, ktoré sa môžu stať novými obytnými lokalitami. Starosta Ján Sandtner však nechce ďalšie zahusťovanie sídliska, ale skôr málopodlažnú zástavbu.

Pripravuje sa štúdia lokality Dúbravčice, stavať by sa mohlo aj v Dolných a Horných Krča­coch. Málopodlažná zástavba alebo rodinné domy by mohli stáť na voľnej ploche v oblasti Veľká lúka pri areáli Technického skla. S nimi by tu mohli pribudnúť aj služby a športoviská.

Meniť sa môže aj okolie miestneho úradu, vzniknúť by tu malo námestie. Existujú už aj projekty dvoch výškových stavieb po oboch stranách Saratovskej. Postaviť ich chcú dve firmy na pozemku medzi poštou a Lidlom a medzi Billou a kultúrnym domom.

Presná výška ešte nie je istá, mali by však mať od 20 do 30 podlaží. V novostavbách budú byty, kancelárie, ale aj nákupné a zábavné centrum. Investori sa dohodli na spolupráci, vytvoria aj spoločné vizualizácie.

Plánuje sa aj rozšírenie Harmincovej na štvorprúdovú.

Problémové chatky

Dúbravka je obkolesená prírodou, vo viacerých zónach sú záhradkárske kolónie. Tie však zrejme čaká zmena funkcie na stavebné pozemky.

V Dolných a Horných Krča­coch je to jedno z možných riešení proti rabovaniu chatiek bezdomovcami, v Tavaríkovej osade zasa spôsob, ako predchádzať nelegálnym stavbám.

Majitelia ich totiž vydávajú za záhradné chatky, v skutočnosti sú to však normálne obytné domy. Starosta hovorí, že problém bude riešiť a hľadať cestu, ako ich legalizovať. Cesty k domom nestačia, môže sem byť problémový prístup záchranárov.

Každý druhý má auto

Jedným z najhorších problémom v Dúbravke je parkovanie. V tejto takmer štyridsaťtisícovej mestskej časti má každý druhý obyvateľ auto.

Málo miest potom spôsobuje, že šoféri parkujú na tráve alebo podvádzajú s platenými parkovacími miestami.

Problémy s nedostatkom miest sa snažila riešiť samospráva, napríklad ekotvárnicami alebo vytvorením plôch so šikmým státím. Plánuje ďalšie parkoviská.


Mestská časť Dúbravka

l Počet obyvateľov ................................................................ 39 000

l Starosta .................................................................... Ján Sandtner

l Počet poslancov.......................................................................... 31

Kedysi samostatné obce sa postupne stávali súčasťou Bratislavy. Ich súčasnému rozvoju a histórii sa budeme každý týždeň venovať v piatkovej prílohe Bratislava.

O týždeň Ružinov-Prievoz

O pôvode mena sú tri povesti

Územie Dúbravky bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej, početné vykopávky svedčia aj o sídlisku Keltov. Archeológovia tu naš­li pozostatky rímskej vidieckej Villy Rustica, zapísaná je v zozname UNESCO.

V stredoveku už bola Dúbravka poddanskou obcou. Založili ju v polovici 16. storočia Chorváti, ako osadu patriacu pod panstvo Devína. Jedna povesť hovorí, že meno Dúbravka dostala meno podľa veľkých dubových lesov, ktoré tu kedysi boli. Iná hovorí, že chorvátsku princeznú Dúbravku, ktorá utekala pred Turkami, zajali práve tu. Podľa tretej drevorubači, ktorí rúbali v lese drevo, mali so sebou psy. Jeden z nich sa schoval do bútľavého stromu a odtiaľ štekal. Drevorubači si medzi sebou hovorili, že „dub havká“.


Sídlisko kontrastuje s prírodou

Dúbravka si po niekoľko storočí zachovávala vidiecky ráz, ktorý sa uchoval aj po pripojení k Bratislave v roku 1946. Pestoval sa tu vinič a čierne, tzv. dúbravské čerešne, vyhľadávané najmä na zaváranie. Podstatnejšie zmeny však nastali v 70. rokoch výstavbou panelákov. Sídlisko so 14 300 bytmi kontrastuje nielen s okolitou prírodou, s romantickými chodníkmi, ale aj so zachovalými historickými pamiatkami. Kostol sv. Kozmu a Damiana je z prvej polovice 18. storočia, dve kaplnky z konca 16. storočia a polovice 19. storočia. Známa je Horánska studňa, ktorá je aj v erbe Dúbravky. V studni býval vždy dostatok vody. Pre­by­točná voda vytekala do rybníka, v ktorom sa cez leto kúpali deti.

Ako sa rozrastala Bratislava

Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a pričleňovaním priľahlých obcí.

Do roku 1945 tvorilo Bratislavu iba dnešné Staré Mesto, Nové Mesto a časti Ružinova (Nivy a Trnávka). Karlovu Ves však pričlenili už v roku 1943.

Od 1. apríla 1946 patrí k Bratislave ďalších sedem obcí - Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.

Ako hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa Bratislava v roku 1971 rozšírila o ďalších sedem obcí, boli to Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.

V súčasnosti má Bratislava sedemnásť mestských častí.

Dúbravka má svoj nový kostol, modernú stavbu dostavali v roku 2003. Kostol je zasvätený Duchu Svätému.
SME ARCHÍV
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 39 449
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 650
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 406
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 341
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 007
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 960
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 225
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 940
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 739
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 636
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu