SME
Štvrtok, 1. december, 2022 | Meniny má Edmund

Územný plán chýba mestu i ochranárom

Jedným z problematických miest, na ktoré sa názory rozchádzajú, je bezprostredné okolie Sadu Janka Kráľa aj samotný sad.Jedným z problematických miest, na ktoré sa názory rozchádzajú, je bezprostredné okolie Sadu Janka Kráľa aj samotný sad. (Zdroj: SME – MIROSLAVA CIBULKOVÁ)

Argumenty ochranárov sú často nevhodné a zveličené

Rôzne ochranárske aj iné občianske združenia sa usilujú zamedziť takým investičným zámerom, pri ktorých sa ohrozuje alebo odstraňuje časť prírodného prostredia – stromy, zeleň. Zato im treba poďakovať, lebo často upozornia na takéto „nebezpečenstvo“ skôr, ako si to všimnú iní – napríklad poslanci. Avšak spôsoby, akými tieto ciele presadzujú, sú neraz nevhodné, argumenty zveličené alebo aj nepravdivé.

Revitalizácia Sadu Janka Kráľa

V roku 2005 sa Petržalka uchádzala o grant zo štrukturálnych fondov EÚ na revitalizáciu Sadu Janka Kráľa. Bratislavské regionálne ochranárske združenie spochybnilo odbornosť posudku na stav drevín, ktorý si mestská časť pre tento účel dala vypracovať a podľa ktorého sa malo asanovať 324 stromov.

SkryťVypnúť reklamu

Na zasadaní miestneho zastupiteľstva, na ktorom sa mal projekt schváliť, vytvorili ochranári takú atmosféru, ako keby sa šiel v sade robiť holorub, takže projekt schválený nebol.

Až po mesiaci, po ďalšom vysvetľovaní a po vypracovaní iného odborného posudku, ktorý, mimochodom, odporúčal na asanáciu ešte viac stromov ako prvý, bol projekt schválený. Iste, bola by škoda, keby sa vyrúbal čo len jeden strom zbytočne, ale omnoho väčšia škoda by bola, keby pre obštrukcie Petržalka prišla o 20-miliónový grant.

Územný plán

Návrh územného plánu Bratislavy, ktorý v minulom roku mestské zastupiteľstvo ne­schválilo, sa pripravoval od roku 1996.

Tvorba územného plánu je zložitý odborný proces. Ešte pred jeho schválením v zastupiteľstve ho musí štátny orgán odobriť, že je vecne a procedurálne všetko v poriadku. Teda aj pripomienky občianskych združení museli byť riadne prerokované.

SkryťVypnúť reklamu

Často rovnakú alebo takmer rovnakú pripomienku k plánu podalo aj niekoľko subjektov. Potom mohli ochranári pri protestnej akcii – v hádzaní hrachu na stenu magistrátu – hovoriť, že z tisícky pripomienok pracovníci väčšinu ignorovali.

V súčasnosti ochranári tvrdia, že mesto nebude ochotné po prijatí (podľa nich nedobrého) územného plánu v ňom niečo meniť. Je to však práve naopak, ihneď ako bude plán schválený, sa v ňom môžu začať robiť potrebné zmeny. Dovtedy sa musí mesto riadiť starým, súčasne platným.

Občianske združenia v minulom roku burcovali proti jeho prijatiu a tak vlastne podporili to, proti čomu sami bojujú. Návrh nového územného plánu je totiž podrobnejší, a najmä má záväznú textovú časť, v ktorej sú regulatívy zastavanosti, zaťaženosti územia, zelene, výškové regulatívy a podobne, čo platný plán má len vo forme odporúčaní, ktoré stavebník nemusí rešpektovať a stavebný úrad ich nemôže bezpodmienečne vyžadovať.

SkryťVypnúť reklamu

Lesík Krasovského

Už na prelome rokov 2003/2004 dostala spoločnosť Internacional Propperty Development informáciu, že pozemok medzi Krasovského ulicou a Einsteinovou je vhodný na zástavbu. Následne uzavrela spoločnosť s mestom zmluvu. Po nepriaznivých reakciách zo strany ochranárov svoj zámer redukovala o časť, kde je najviac stromov a ktorá je najbližšie k Sadu Janka Kráľa a požiadala o súhlas na výrub 156 stromov. Petržalka súhlas na výrub dala. V odôvodnení sa uvádza, že niektoré stromy sú prestarnuté a hynú, ďalšie sú priemernej hodnoty, bez údržby, rastú na trasách sietí.

Ochranárski aktivisti zorganizovali na záchranu lesíka petičnú akciu, živou reťazou obkolesili lesík a vyhlásili ho za Územie chránené občanmi.

Pamätám si na uverejnenú fotografiu z tejto akcie – usmiati tínedžeri sa držia za ruky – a predstavujem si, čo o tomto probléme tieto deti asi vedia? Odvolací orgán – obvodný úrad životného prostredia si dal urobiť ďalšie znalecké posudky. Lesík v tesnej blízkosti terajšej Krasovského a voľakedajšej železnice totiž nie je pôvodný lesný biotop, ale náletový drevný porast. Na špeciálnej mape z roku 1919 je vedený ako lúka.

Keď tieto skutočnosti zhrniem a tiež trochu zveličím, možno povedať, že takíto ochranári nie sú schopní zobrať na vedomie niektoré fakty, nie sú schopní odborne a vyvážene chápať súvislosti, používajú polopravdivé alebo aj nepravdivé argumenty. Znevažujú komunálnych poslancov, znevažujú investorov. A konečne týmto všetkým ničia významný aspekt životného prostredia – pokojné spoločenské medziľudské vzťahy.

Eugen Lexmann(meteorológ, petržalský poslanec, predseda komisie životného prostredia)

Trend je proti človeku, prírode aj proti vyššiemu princípu

Na to, aby človek videl, ako sa v Bratislave likviduje stromová zeleň, ani na to, aby pochopil, že takýto trend je namierený proti nemu, prírode i vyššiemu princípu mravnému, nemusí byť odborník. Stačí, aby bol občan a aby predčasne nerezignoval.

Revitalizácia Sadu Janka Kráľa

K revitalizácii či výrubu Sadu Janka Kráľa v realizovanom rozsahu vôbec nemuselo dôjsť, keby nebolo stavieb typu Aupark a následne Aupark tower, či ako sa má práve budovaná „päsť na oko“ nazývať. To, že tu tieto a podobné stavby stoja, je aj dôsledkom správania veľkej časti bratislavských komunálnych politikov.

Územný plán

Opakovane sme zdôrazňovali a zdôrazňujeme, že Bratislava veľmi potrebuje nový územný plán. Máme len jedinú, ale zato zásadnú podmienku: aby tento dôležitý dokument bol skutočne kvalitný a verejnoprospešný a aby sa na jeho tvorbe mohla reálne zúčastniť odborná i laická verejnosť.

Bratislava potrebuje nový územný plán, ktorý by nekládol dôraz na rast mesta v kvantitatívnom, ale v kvalitatívnom zmysle. Nový územný plán, ktorý by jednoznačne zabezpečil preferenciu verejnej dopravy pred živelným rozvojom individuálnej automobilovej dopravy a vťahovaním nežiaducich druhov dopravy do vnútornej časti mesta. Potrebuje nový územný plán, ktorý by zamedzil anarchii vo výstavbe (čo sa týka jej funkcie, lokalizácie, architektonicko-urbanistického riešenia, podlažnosti, vzťahu k okolitému prostrediu).

Potrebuje nový územný plán, ktorý by bol prekážkou ďalšieho znehodnocovania systému ekologickej stability a najmä jej chrbtovej kosti: masívu Karpát a biokoridoru pozdĺž Dunaja a jeho ramien. Potrebuje nový územný plán, ktorý by povedal jasné „Nie!“ genocíde mestskej zelene, likvidácii charaktero­tvorného pásu vinohradov. Potrebuje nový územný plán, ktorý by neumožnil ďalšie prehlbovanie disproporcií medzi preťaženým Starým Mestom a monofunkčnými a monotónnymi sídliskami. Potrebuje nový územný plán, ktorý by smeroval k ozdraveniu, poľudšteniu, skrášleniu a upokojeniu mestského organizmu.

Problém je v tom, že predložený návrh územného plánu takéto očakávania nespĺňa. Aj keď obsahuje viacero pozitívnych zámerov, celkovo nezodpovedá. Nie je zárukou realizácie princípov a kritérií udržateľného rozvoja, zásadného zlepšenia kvality životného prostredia, dôsledného rešpektovania prírodných a kultúrnych hodnôt, humanizácie prostredia, mestotvornosti, tvorby hodnotných verej­ných priestorov, zlepšenia celkovej atmosféry, obývateľnosti a vyváženosti mesta ani zlepšenia kvality života obyvateľov.

Opakovane sme vyjadrili sklamanie z toho, že tvorcovia návrhu územného plánu neprejavili dostatočný záujem o názory, túžby, predstavy a očakávania občanov. Málo zohľadnili závery procesu strategického environmentálneho hodnotenia a v minimálnej miere akceptovali zásadné pripomienky k stratégii mesta i ku konceptu riešenia ÚP.

Vyššie uvedené opakuje v rôznych obmenách odborná, ochranárska a čiastočne aj široká verejnosť už veľa rokov, pričom podoba návrhu, ktorý bol predložený na fingované verejné prerokovanie, i bratislavská realita sa medzičasom výrazne zmenili. Takže predložený návrh územného plánu je už aj tak neaktuálny a označovať ho za prerokovaný v zmysle zákona je zavádzaním verejnosti. Minimálne od roku 2004 navrhujeme návrh územného plánu urýchlene prepracovať a ponúkame pritom naše návrhy a pripomienky, v mojom prípade v poč­te 214.

Lesík na Krasovského

K lesíku na Krasovského len toľko, že som sa – hoci už mám, žiaľ, ďaleko od tínedžera – veľmi rád a aktívne zúčastnil na vlaňajšej akcii, nazvanej Územie chránené občanmi, ktorú spomína pán poslanec Lexmann. Bol som šťastný, že som tam stretol bezmála 2000 prevažne mladých ľudí, ktorí obetovali pár hodín voľného času, aby dali najavo, že im záleží na kuse prírody v blízkosti ich paneláka. Súhlasím s autorom, že to zväčša neboli žiadni odborníci, ktorí by vedeli, aké konkrétne druhy rastlín či živočíchov sa v lesíku vyskytujú a v akom zozname sú zapísané.

Zdá sa mi, že pán poslanec Lexmann vyčíta iným to, čo sám v závere svojho príspevku robí. Navyše obviňuje ochranárov práve z toho, čo nie je príznačné pre nich, ale skôr pre „otcov a budovateľov tohto mesta“.

Mikuláš Huba (Autor je ochranár, vedecký pracovník Geografického ústavu SAV a profesor geografie a geoekológie.)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ťažko uveriť, že aj takto kvalitne sa dá študovať na Slovensku
  2. Lesníctvo, drevárstvo, ekológia a technika sú životný štýl!
  3. Sme Univerzita, ktorá nosí úspech v mene
  4. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  5. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  6. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  7. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  8. Obnovte svoj dom so službou Obnov dom so SSE
  1. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  2. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  3. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  4. Ako sa účinne vyrovnať s energetickou krízou? Spôsobov je viac
  5. SPŠ strojnícka v Prešove úspešne realizuje program Erasmus+
  6. Kríza nie je dôvodom na zmrazovanie miezd
  7. Zmeny v systéme revíznych postupov
  8. Prvotriedne služby, nikoho iného by sme už nebrali
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 14 773
  2. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 6 919
  3. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 5 436
  4. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 5 139
  5. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 2 062
  6. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc 1 347
  7. Diplom, na ktorý budeš právom hrdý. Študuj u nás. 1 097
  8. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť 1 063
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  7. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 227 613
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 888
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 155
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 5 947
  5. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 164
  6. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 4 050
  7. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 4 044
  8. Mária Križanová: Matematika a matikári. 2 892
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
SkryťZatvoriť reklamu