Argumenty ochranárov sú často nevhodné a zveličené
Rôzne ochranárske aj iné občianske združenia sa usilujú zamedziť takým investičným zámerom, pri ktorých sa ohrozuje alebo odstraňuje časť prírodného prostredia – stromy, zeleň. Zato im treba poďakovať, lebo často upozornia na takéto „nebezpečenstvo“ skôr, ako si to všimnú iní – napríklad poslanci. Avšak spôsoby, akými tieto ciele presadzujú, sú neraz nevhodné, argumenty zveličené alebo aj nepravdivé.
Revitalizácia Sadu Janka Kráľa
V roku 2005 sa Petržalka uchádzala o grant zo štrukturálnych fondov EÚ na revitalizáciu Sadu Janka Kráľa. Bratislavské regionálne ochranárske združenie spochybnilo odbornosť posudku na stav drevín, ktorý si mestská časť pre tento účel dala vypracovať a podľa ktorého sa malo asanovať 324 stromov.
Na zasadaní miestneho zastupiteľstva, na ktorom sa mal projekt schváliť, vytvorili ochranári takú atmosféru, ako keby sa šiel v sade robiť holorub, takže projekt schválený nebol.
Až po mesiaci, po ďalšom vysvetľovaní a po vypracovaní iného odborného posudku, ktorý, mimochodom, odporúčal na asanáciu ešte viac stromov ako prvý, bol projekt schválený. Iste, bola by škoda, keby sa vyrúbal čo len jeden strom zbytočne, ale omnoho väčšia škoda by bola, keby pre obštrukcie Petržalka prišla o 20-miliónový grant.
Územný plán
Návrh územného plánu Bratislavy, ktorý v minulom roku mestské zastupiteľstvo neschválilo, sa pripravoval od roku 1996.
Tvorba územného plánu je zložitý odborný proces. Ešte pred jeho schválením v zastupiteľstve ho musí štátny orgán odobriť, že je vecne a procedurálne všetko v poriadku. Teda aj pripomienky občianskych združení museli byť riadne prerokované.
Často rovnakú alebo takmer rovnakú pripomienku k plánu podalo aj niekoľko subjektov. Potom mohli ochranári pri protestnej akcii – v hádzaní hrachu na stenu magistrátu – hovoriť, že z tisícky pripomienok pracovníci väčšinu ignorovali.
V súčasnosti ochranári tvrdia, že mesto nebude ochotné po prijatí (podľa nich nedobrého) územného plánu v ňom niečo meniť. Je to však práve naopak, ihneď ako bude plán schválený, sa v ňom môžu začať robiť potrebné zmeny. Dovtedy sa musí mesto riadiť starým, súčasne platným.
Občianske združenia v minulom roku burcovali proti jeho prijatiu a tak vlastne podporili to, proti čomu sami bojujú. Návrh nového územného plánu je totiž podrobnejší, a najmä má záväznú textovú časť, v ktorej sú regulatívy zastavanosti, zaťaženosti územia, zelene, výškové regulatívy a podobne, čo platný plán má len vo forme odporúčaní, ktoré stavebník nemusí rešpektovať a stavebný úrad ich nemôže bezpodmienečne vyžadovať.
Lesík Krasovského
Už na prelome rokov 2003/2004 dostala spoločnosť Internacional Propperty Development informáciu, že pozemok medzi Krasovského ulicou a Einsteinovou je vhodný na zástavbu. Následne uzavrela spoločnosť s mestom zmluvu. Po nepriaznivých reakciách zo strany ochranárov svoj zámer redukovala o časť, kde je najviac stromov a ktorá je najbližšie k Sadu Janka Kráľa a požiadala o súhlas na výrub 156 stromov. Petržalka súhlas na výrub dala. V odôvodnení sa uvádza, že niektoré stromy sú prestarnuté a hynú, ďalšie sú priemernej hodnoty, bez údržby, rastú na trasách sietí.
Ochranárski aktivisti zorganizovali na záchranu lesíka petičnú akciu, živou reťazou obkolesili lesík a vyhlásili ho za Územie chránené občanmi.
Pamätám si na uverejnenú fotografiu z tejto akcie – usmiati tínedžeri sa držia za ruky – a predstavujem si, čo o tomto probléme tieto deti asi vedia? Odvolací orgán – obvodný úrad životného prostredia si dal urobiť ďalšie znalecké posudky. Lesík v tesnej blízkosti terajšej Krasovského a voľakedajšej železnice totiž nie je pôvodný lesný biotop, ale náletový drevný porast. Na špeciálnej mape z roku 1919 je vedený ako lúka.
Keď tieto skutočnosti zhrniem a tiež trochu zveličím, možno povedať, že takíto ochranári nie sú schopní zobrať na vedomie niektoré fakty, nie sú schopní odborne a vyvážene chápať súvislosti, používajú polopravdivé alebo aj nepravdivé argumenty. Znevažujú komunálnych poslancov, znevažujú investorov. A konečne týmto všetkým ničia významný aspekt životného prostredia – pokojné spoločenské medziľudské vzťahy.
Eugen Lexmann(meteorológ, petržalský poslanec, predseda komisie životného prostredia)
Trend je proti človeku, prírode aj proti vyššiemu princípu
Na to, aby človek videl, ako sa v Bratislave likviduje stromová zeleň, ani na to, aby pochopil, že takýto trend je namierený proti nemu, prírode i vyššiemu princípu mravnému, nemusí byť odborník. Stačí, aby bol občan a aby predčasne nerezignoval.
Revitalizácia Sadu Janka Kráľa
K revitalizácii či výrubu Sadu Janka Kráľa v realizovanom rozsahu vôbec nemuselo dôjsť, keby nebolo stavieb typu Aupark a následne Aupark tower, či ako sa má práve budovaná „päsť na oko“ nazývať. To, že tu tieto a podobné stavby stoja, je aj dôsledkom správania veľkej časti bratislavských komunálnych politikov.
Územný plán
Opakovane sme zdôrazňovali a zdôrazňujeme, že Bratislava veľmi potrebuje nový územný plán. Máme len jedinú, ale zato zásadnú podmienku: aby tento dôležitý dokument bol skutočne kvalitný a verejnoprospešný a aby sa na jeho tvorbe mohla reálne zúčastniť odborná i laická verejnosť.
Bratislava potrebuje nový územný plán, ktorý by nekládol dôraz na rast mesta v kvantitatívnom, ale v kvalitatívnom zmysle. Nový územný plán, ktorý by jednoznačne zabezpečil preferenciu verejnej dopravy pred živelným rozvojom individuálnej automobilovej dopravy a vťahovaním nežiaducich druhov dopravy do vnútornej časti mesta. Potrebuje nový územný plán, ktorý by zamedzil anarchii vo výstavbe (čo sa týka jej funkcie, lokalizácie, architektonicko-urbanistického riešenia, podlažnosti, vzťahu k okolitému prostrediu).
Potrebuje nový územný plán, ktorý by bol prekážkou ďalšieho znehodnocovania systému ekologickej stability a najmä jej chrbtovej kosti: masívu Karpát a biokoridoru pozdĺž Dunaja a jeho ramien. Potrebuje nový územný plán, ktorý by povedal jasné „Nie!“ genocíde mestskej zelene, likvidácii charakterotvorného pásu vinohradov. Potrebuje nový územný plán, ktorý by neumožnil ďalšie prehlbovanie disproporcií medzi preťaženým Starým Mestom a monofunkčnými a monotónnymi sídliskami. Potrebuje nový územný plán, ktorý by smeroval k ozdraveniu, poľudšteniu, skrášleniu a upokojeniu mestského organizmu.
Problém je v tom, že predložený návrh územného plánu takéto očakávania nespĺňa. Aj keď obsahuje viacero pozitívnych zámerov, celkovo nezodpovedá. Nie je zárukou realizácie princípov a kritérií udržateľného rozvoja, zásadného zlepšenia kvality životného prostredia, dôsledného rešpektovania prírodných a kultúrnych hodnôt, humanizácie prostredia, mestotvornosti, tvorby hodnotných verejných priestorov, zlepšenia celkovej atmosféry, obývateľnosti a vyváženosti mesta ani zlepšenia kvality života obyvateľov.
Opakovane sme vyjadrili sklamanie z toho, že tvorcovia návrhu územného plánu neprejavili dostatočný záujem o názory, túžby, predstavy a očakávania občanov. Málo zohľadnili závery procesu strategického environmentálneho hodnotenia a v minimálnej miere akceptovali zásadné pripomienky k stratégii mesta i ku konceptu riešenia ÚP.
Vyššie uvedené opakuje v rôznych obmenách odborná, ochranárska a čiastočne aj široká verejnosť už veľa rokov, pričom podoba návrhu, ktorý bol predložený na fingované verejné prerokovanie, i bratislavská realita sa medzičasom výrazne zmenili. Takže predložený návrh územného plánu je už aj tak neaktuálny a označovať ho za prerokovaný v zmysle zákona je zavádzaním verejnosti. Minimálne od roku 2004 navrhujeme návrh územného plánu urýchlene prepracovať a ponúkame pritom naše návrhy a pripomienky, v mojom prípade v počte 214.
Lesík na Krasovského
K lesíku na Krasovského len toľko, že som sa – hoci už mám, žiaľ, ďaleko od tínedžera – veľmi rád a aktívne zúčastnil na vlaňajšej akcii, nazvanej Územie chránené občanmi, ktorú spomína pán poslanec Lexmann. Bol som šťastný, že som tam stretol bezmála 2000 prevažne mladých ľudí, ktorí obetovali pár hodín voľného času, aby dali najavo, že im záleží na kuse prírody v blízkosti ich paneláka. Súhlasím s autorom, že to zväčša neboli žiadni odborníci, ktorí by vedeli, aké konkrétne druhy rastlín či živočíchov sa v lesíku vyskytujú a v akom zozname sú zapísané.
Zdá sa mi, že pán poslanec Lexmann vyčíta iným to, čo sám v závere svojho príspevku robí. Navyše obviňuje ochranárov práve z toho, čo nie je príznačné pre nich, ale skôr pre „otcov a budovateľov tohto mesta“.
Mikuláš Huba (Autor je ochranár, vedecký pracovník Geografického ústavu SAV a profesor geografie a geoekológie.)
