SME
Sobota, 28. január, 2023 | Meniny má Alfonz

Štefan Žáry: Bratislavský chodec

Keď ho pozval šéfredaktor kultúrneho týždenníka ako skúseného novinára za redakčného staršinu, ustanovil sa Emo Bohúň do Bratislavy ani na koni. Vyšpekulované pracovné zadelenie ponímal ironicky a až do konca si prácu vykonával svedomito.

Eduard Pavlačka: Povodeň, 1965.Eduard Pavlačka: Povodeň, 1965.

Keď ho pozval šéfredaktor kultúrneho týždenníka ako skúseného novinára za redakčného staršinu, ustanovil sa Emo Bohúň do Bratislavy ani na koni. Vyšpekulované pracovné zadelenie ponímal ironicky a až do konca si prácu vykonával svedomito.

Stará Bratislava mlela vtedy už z posledného. Na obzore boli veľké asanačné akcie v priestore Židovne, Rybného námestia, Podhradia. Nechcel veriť, že by sa niekto odvážil urobiť v jeho milovanom meste radikálny chirurgický rez, hoci mal toľko príkladov zo sveta a nebolo sa radno spoliehať, že u nás sa nenájdu architekti, bratislavskí Haussmannovia, ktorí „radírujú“ mestské štvrte ako kobercový nálet a na voľných plošinách uskutočňujú svoje plány.

Uveril, až keď zazrel v práci prvé čakany a po nich mamutie buldozéry, a takto zakvílil: „Vždy mi je smutno, keď vidím búrať starý dom. Akoby odchádzal niekdajší dobrý známy, ktorý sa už nikdy viac nevráti. Celé hodiny by som vedel pozorovať, ako robotníci zatínajú čakany do hrubizných múrov, ktoré sa rúcajú v prachových oblakoch ako mŕtvoly. Pred zvedavými zrakmi odkrývajú sa útroby domu, vidíme izby s pestrou maľovkou, schody a kúty, ktoré boli pred vonkajším svetom stá rokov ukryté, a teraz tu stoja ani obnažená žena. Koľko smútku a koľko radosti, koľko nových životov a koľko smrtí videli tieto steny; koľko radostných výkrikov a zúfalého plaču počuli – keby tak vedeli rozprávať! Zdá sa, akoby na opustených troskách sedeli duchovia dávnych obyvateľov, nemieniac sa vystúpiť, pokým spod nich nezoberú poslednú tehlu.“

Uznával a pripúšťal prirodzené starnutie, opotrebúvanie, zmar bez násilných ľudských zásahov. Na rozdiel od Janka Alexyho nechával krídlu času „což jeho jest“, indiferentne berúc na vedomie danosť a nevyhnutnosť. Cudzia mu bola snaha obnovovať, opravovať a reštaurovať pamätihodnosti, historické objekty, ba aj reštaurácie či kaviarne, ktoré tvorili neodmysliteľný článok jeho súkromného dejepisu.

Jedinký raz sa na verejnosti prihováral za sochu patróna Bratislavy svätého Michala – stojacu vedľa brány toho istého mena – aby mu nastokli namiesto doterajšieho zlomeného a skriveného kýpťa nový, dôstojný meč.

Požiadavka ináč nenáročná, no jej uskutočnenia sa už nedožil, takisto ako nevidel zmiznúť z povrchu zemského Fischplatz a Zuckermandel. Zato postupne so stŕpaním sledoval pomalý a nezadržateľný súmrak viech. Bolelo a trýznilo ho to takmer živelne. Sám tvrdil, že so zánikom poslednej bratislavskej viechy pominie sa aj on.

Nepamätám sa, ako mu táto veštba vyšla, a či Bohúňova smrť „harmonizuje“ so zánikom poslednej pravej viechy. Viechy statočnej, nie tých náhradko­vých „pavinární“, espres a denných barov, ktoré nám starším, absolventom viecharského Oxfordu, pripadajú ako nastrojení Indiáni z rezervácií.

Nebolo však ani treba čakať na vlastný fyzický zánik týchto podbránových výčapov. Veď hodne predtým ako v agónii lapali posledný dych, začali strácať svoju opodstatnenosť: prestali čapovať spoľahlivé vína. Vína, ktoré – ako Emo Bohúň hovoril – „dodávajú telu divotvornú silu, zbystrujú mozog i ducha“.

Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčín – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Štefana Žáryho Bratislavský chodec. Spomienková esej si všíma Bratislavu štyridsiatych rokov 20. storočia – vtedajšiu metropolu slovenského nadrealizmu, prelínajú sa v nej imaginárne poetické obrazy Starého Mesta s dokumentárnymi faktami či portrétmi spisovateľov a básnikov.

Štefan Žáry sa k nadrealistickému hnutiu pridal v r. 1939 a jeho zbierky Zvieratník (1941), Stigmatizovaný vek (1944), Pečať plných amfor (1944) a Pavúk Pútnik (1946) patria do tohto obdobia tvorby.

Text Štefana Žáryho dopĺňajú fotografie z publikácie Bratislava zadným vchodom 1918 – 2005, ktorú vydalo FOTOFO – Stredoeurópsky dom fotografie Bratislava v roku 2005 a ktorá obsahuje snímky mesta našich i zahraničných fotografov.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  2. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  5. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  7. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  8. Eurohub Rokycany posilňuje a zrýchľuje spojenie s Nemeckom
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 7 755
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 5 681
  3. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 3 227
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 2 243
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 852
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 534
  7. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 359
  8. Sardínia ukáže iné Taliansko. Oviec má raz toľko než obyvateľov 1 321
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 472
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 436
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 099
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 991
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 4 347
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 763
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 712
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 462
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťZatvoriť reklamu