Treťotriedna architektúra – tak nazval kvalitu niektorých výškových stavieb architekt hlavného mesta Štefan Šlachta pred necelým mesiacom. Na hodine otázok a odpovedí sa vtedy stretol s Bratislavčanmi, diskutovalo sa o viacerých nových dominantách a biznis centrách.
Často vraj víťazí snaha o zníženie stavebných nákladov. „Chýba tu stavebná kultúra,“ hovorí Šlachta.
Budúci štvrtok sa v Bratislave bude aj na túto tému diskutovať na konferencii o stavebnom boome. Zúčastnia sa jej aj zástupcovia viacerých developerských spoločností podnikajúcich aj u nás, napríklad Ballymore, TriGránit, J&T, Cresco, Penta a HB Reavis.
Hnací motor alebo brzda
Po roku 1989 sa zmenila pozícia investora. „Stal sa rozhodujúcim a najdôležitejším partnerom. Môže byť hnacím motorom, ale aj brzdou. Tí, čo sa neboja diskusie s verejnosťou ani konfrontácie s odborníkmi, urobia súťaž. To je záruka kontroly,“ hovorí Šlachta.
Kvalitu architektúry podľa neho nezaručí žiaden zákon, musí ju chcieť a podporovať spoločnosť. Aj preto architekt mesta už dlhšie uvažuje o zriadení ceny pre najlepšieho stavebníka. „Takéto ceny dvíhajú prestíž a propagujú kultivovaný prístup.“
Vo svete sa kvalita zaručuje práve súťažami. Na modernú Archu v parížskej štvrti mrakodrapov Défense prišlo 484 návrhov z celého sveta. V reáli však nakoniec často rozhoduje finančná náročnosť projektov.
Zahraniční architekti
J&T podľa hovorcu Maroša Sýkoru spolupracuje so zahraničnými architektmi. River Park navrhol Holanďan Erick van Egeraat, projekt Panorama City pri bývalom Presscentre bude tiež navrhovať známy zahraničný architekt. „Hľadáme vždy takého, ktorý prinesie niečo nové.“
V prípade River Parku si Holanďana vybrali sami. S výsledkami verejnej súťaže neboli spokojní ani oni, ani verejnosť, hovorí Sýkora. Egeraat potom pripravil dizajn stavby, zvyšok bola práca slovenských architektov.
Kvalita je mimo Bratislavy
Šlachta hovorí, že kvalitnejšia architektúra sa v súčasnosti robí skôr mimo Bratislavy, kde „nie je taký tlak“. Svedčí o tom podľa neho aj to, že v troch posledných ročníkoch súťaže Cenu Dušana Jurkoviča vyhrali práve ateliéry s projektmi realizovanými mimo hlavného mesta.
„Nie som z Bratislavy, ale vidno tu, ako to bolo kedysi, za socializmu – tie isté obklady, rovnaké sklené fasády. Stavby sa ťažko odlišujú,“ hovorí Michal Burák z architektonického štúdia Atrium z Košíc.
Ateliér prestížnu cenu vyhral v roku 2004 s projektom Základnej umeleckej školy v Smižanoch na Spiši.
Navrhovať veci, ktoré tešia
Úspešný spoločný projekt školy – pestrofarebnej členitej budovy, vníma Burák ako „zhodu náhod“.
„Investor mal pochopenie pre niečo nové,“ povedal. Škole sa darí, uvažuje sa dokonca o jej rozšírení. Záujem detí je veľký, otvárať sa budú nové odbory.
„Dúfam, že to bola jedna z prvých lastovičiek. Máme pocit, že vkus ľudí sa začína pomaly meniť k lepšiemu. Mnohí investori, ktorí sa na nás obracajú, už vedia, čo chcú a nechajú si poradiť. Dovolia nám navrhnúť veci, ktoré nás tešia.“
