Petržalka je mestskou časťou, ktorú očakáva asi najväčší rozvoj – stavebný i dopravný. V tejto súvislosti patrí medzi priority samosprávy na ďalšie štyri roky aj rozvoj Petržalky ako mesta.
Architekti a urbanisti vždy poukazovali na to, že táto mestská časť bola postavená ako „nocľaháreň“ – je tu množstvo bytov, ale chýbajú služby, pracovné príležitosti či možnosti na rekreáciu. Samospráva Petržalky sa preto snaží už roky doplniť chýbajúce prvky mesta. Námestia, oddychové zóny, služby.
Súčasná samospráva v tejto súvislosti chce vybudovať aspoň jeden mestotvorný prvok ročne. Výstavba, rekonštrukcia už existujúcich častí, ako aj zvýšená bezpečnosť na problematických miestach dostávajú pomaly Petržalku z imidžu „zlej adresy“.
Realitní makléri tvrdia, že práve v tejto mestskej časti sa za uplynulý rok najvýraznejšie zvýšili ceny bytov a vyrovnali sa iným sídliskovým častiam.
Do rozvoja mestskej časti vstupujú aj súkromní investori. Ťažiskovým územím má byť petržalské nábrežie – územie medzi Starým mostom a Mostom Apollo, ktoré je náprotivkom zóny Pribinova. Podľa ideového návrhu urbanistického riešenia by tu mala vzniknúť centrálna mestská zástavba. Medzi Mostom Apollo a Prístavným mostom navrhujú architekti veľký mestský štadión, pozdĺž nábrežia bude promenáda. V blízkosti diaľnice sú situované administratívne budovy a centrá. V strednej a prednej časti územia budú bytové domy, kaviarne, reštaurácie či galérie. Prírodný ráz budú mať dva nové ostrovy, ktoré vzniknú z územia bývalého Lida a Sovieho lesa a popri dnešnej hrádzi by tak vznikol nový dunajský kanál.
Výstavba sa začala aj v tesnej blízkosti tohto územia a Sadu Janka Kráľa. Majiteľ štadióna Artmedie chce na jeho mieste stavať výškovú budovu hotela. Vedľa štadióna už stavajú 22-poschodovú polyfunkčnú budovu a na mieste lesíka Krasovského plánuje investor tiež postaviť hotel.
Proti výškovým stavbám v okolí parku protestujú ochranári. Tí presadzujú tvorbu parkov v tejto mestskej časti. Najprv presadzovali ideu parku na mieste, kde má byť celomestské centrum Petržalka, v súčasnosti navrhujú, aby park bol na Krasovského a pri Chorvátskom ramene.
Lesík Krasovského majú však prenajatý investori a snažia sa ho od mesta kúpiť. Popri Chorvátskom ramene mesto zase naplánovalo rýchlodráhu električky.
Park v Petržalke navrhuje aj primátor Andrej Ďurkovský. V inej lokalite ako ochranári – podľa neho by mal byť 50-hektárový park medzi Malým a Veľkým Draždiakom.
Bytová výstavba v Petržalke by sa najmasovejšie mala rozširovať na juhu Petržalky – smerom k Jarovciam. Bytový komplex Vienna gate však investor bude stavať aj v športovom areáli bývalého Matadoru.
Mestská časť Petržalka
l Počet obyvateľov .................................................................114 862 l Starosta ...................................................................Milan Ftáčnik
l Počet poslancov........................................................................ 40
Kedysi samostatné obce sa postupne stávali súčasťou Bratislavy. Ich súčasnému rozvoju a histórii sa budeme každý týždeň venovať v piatkovej prílohe Bratislava.
O týždeň Dúbravka
Rýchloelektrička a železnica
Trať rýchloelektričky má spojiť mesto s Petržalkou a zlepšiť dopravnú situáciu. Bude viesť zo Šafárikovho námestia cez Starý most na Janíkov dvor a má mať deväť zastávok.
Ďalším plánovaným dopravným projektom spojeným s Petržalkou je železničná trať TEN–T. Jej výstavba by sa mala začať v roku 2010. Trať bude súčasťou prepojenia miest na trase Paríž – Viedeň – Bratislava a v rámci mesta spojí stanice Predmestie, Filiálka a Petržalka.
Bude viesť tunelom, ktorý pôjde aj popod Dunaj. Začínať má na predmestí a von vychádzať za Einsteinovou ulicou, kde by sa mala napojiť na existujúcu železničnú trať, ktorá pokračuje k stanici Petržalka a do Viedne. Vlaky by mali premávať každých dvadsať minút. (japa)
Z histórie Petržalky
Začiatky osídlenia územia siahajú do 13. storočia. Prvá známa správa o miestnej sakrálnej stavbe sa viaže k roku 1672. Základy na úpravy terénu položila Mária Terézia svojim nariadením postaviť hrádze proti záplavám. Za novou pobrežnou hrádzou vznikol v roku 1773 petržalský park, nazývaný aj Sternallee (dnes Sad Janka Kráľa). V roku 1866 mala Petržalka 594 obyvateľov a 103 domov.
S Bratislavou ju natrvalo spojil prvý železničný most, postavený v roku 1891 (Starý most). V roku 1938 bola obec pripojená k fašistickému Nemecku. Po oslobodení pripadla znova Československu. Súčasťou Veľkej Bratislavy sa stala v roku 1946. V roku 1973 padlo rozhodnutie o likvidácii starej Petržalky. V rámci výstavby došlo k obrovskému nárastu bytov i počtu obyvateľov.
Ako sa rozrastala Bratislava
Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a pričleňovaním priľahlých obcí.
Do roku 1945 tvorilo Bratislavu iba dnešné Staré Mesto, Nové Mesto a časti Ružinova (Nivy a Trnávka). Karlovu Ves však pričlenili už v roku 1943.
Od 1. apríla 1946 patrí k Bratislave ďalších sedem obcí - Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.
Ako hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa Bratislava v roku 1971 rozšírila o ďalších sedem obcí, boli to Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.
V súčasnosti má Bratislava sedemnásť mestských častí.
Autor: Jana Parková
