Ako školáčka zvažovala, na ktorý šport sa dá. Lákali ju kolektívne, ale nie typické dievčenské ako basketbal či volejbal, ale futbal a hokej. Napokon skusmo šla na tréning pozemného hokeja do Rače a zostala tam. Bola všestranná, chcela dávať veľa gólov a vyhrávať, čo si všimol aj tréner Jozef Mokrý a oslovil ju, či by to nechcela vyskúšať v bráne. Súhlasila a to bolo druhé dobré rozhodnutie.
Pozemnému hokeju sa venuje už dvanásty rok, stala sa jednotkou v juniorke Rače i reprezentácie. Jej najväčším úspechom je 4. miesto v januári tohto roku na ME junioriek vo Viedni, kde ju vyhlásili za najlepšiu brankárku turnaja. Keď porovnáva svoj post s hráčskym, hovorí, že v bráne je celý zápas v pohotovosti, lebo jediná chyba znamená pohromu.
Onedlho (16. mája) bude oslavovať „očko“, 21 rokov a tým aj koniec juniorského pozemkárstva. Teraz je už jednotkou v Rači, kde sa učila, ako hovorí, od najlepšej brankárky v histórii Slovenska Lucie Taligovej. Náhradníčku jej robila Veronika Ščepková.
V seniorskej reprezentácii je čerstvou dvojkou vedľa Zuzany Popelkovej, ktorá chytá za Wiener Neudorf. A pomaličky sa začína napĺňať jej sen, že by raz chcela byť reprezentačnou jednotkou.
Od septembra chce študovať trénerstvo na Fakulte telesnej výchovy a športu a po skončení sa venovať výchove talentov v pozemnom hokeji. Za rast vďačí trénerom Jozefovi Mokrému a Róbertovi Fischerovi.
V rodine kedysi skúšala športovať aj sestra, otec v mladosti hrával futbal. „Pozemný hokej sa mi páči, lebo je založený na kolektívnej súdržnosti a zodpovednosti a má zaujímavé pravidlá,“ hovorí Andrea, ktorá má vzor aj v ľadovom hokeji. „Sledujem prenosy z NHL, nadŕžam Petrovi Budajovi z Colorado Avalanche. Škoda, že sa zranil a nie je teraz v Moskve.“
Autor: ja
