Vyrúbané stromy pre výstavbu sa musia umiestňovať v tej mestskej časti, kde boli vyrúbané.
S tým má problémy hlavne Staré Mesto, pretože sa nachádza vo vnútri mesta. Plôch na vysádzanie novej zelene je málo. „O rozsiahlejšej výsadbe – ani vlastnej, ani náhradnej – preto nie je reálne uvažovať,“ hovorí Alena Kopřivová z miestneho úradu.
V posledných dvoch rokoch sa v Starom Meste vysádzalo hlavne vo vnútroblokoch na Justičnej, Poľskej či Záhradníckej, dopĺňali sa stromoradia na Fajnorovom nábreží a Karadžičovej. Štyri javory pribudli na Palisádach a tri brestovce na Dostojevského rade.
Rovnaký problém má aj Karlova Ves. „Nemáme väčšie voľné plochy čisto len na takúto výsadbu,“ povedal Richard Katunský z miestneho úradu. Katunský hovorí, že sa snaží, aby sa vždy vyrúbané stromy vysádzali priamo pri stavbe. „Zatiaľ sa nám to darí.“
V prípadoch, keď ide o veľa stromov, sa vysádza aj v zoo alebo na Botanickej ulici.
Naposledy sa väčší výrub robil v Karloveskom ramene. „Vyrúbalo sa 80 stromov, tie boli nahradené 246,“ povedal. Z nich 165 išlo do zoo, desať na ihrisko na Molecovej a zvyšok vysadili v okolí stavby.
Ružinov už na náhradné stromy nemá žiadne plochy. Potvrdil to Ľubomír Fellinger z miestneho úradu. „Nové plochy nám nepribúdajú a existujúce rozširovať nemáme kam.“
Ochranárka Katarína Šimončičová hovorí, že časom sa tento problém bude ešte zhoršovať. Ak totiž stromy nie je kam vysadiť, investor musí ich hodnotu nahradiť finančne. Peniaze sa potom použijú na ošetrenie drevín.
Podľa nej mestské časti budú mať prebytok peňazí na starostlivosť o stromy, ale bude ich málo. „Bude sa zbytočne mrhať peniazmi na zopár stromov, ktoré zostanú? Namiesto toho, aby sme mali aspoň toľko zelene na obyvateľa, koľko je aj v iných krajinách.“
Zväčša sa vysádza až po dokončení stavby. Staré Mesto však napríklad pri výrube na Kollárovom námestí uviedlo podmienku, že investor musí najprv vysadiť stromy na inom mieste. Má sa rúbať najmä mimo vegetačného obdobia od októbra do marca.
