itung.
Zuckermandl
Z periférií Prešporka tvorí Zuckermandl najzápadnejší výbežok mesta. Z juhu ho ohraničuje Dunaj. Je to prastarý domov našich lodníkov, po stáročia sa zachoval v takmer nezmenenom stave a zrejme sa na ňom tak rýchlo ani nič nezmení.
Možno povedať, že táto mestská časť je konzervatívna, zostáva takou, na akú sa vyvinula. Jej poloha je nádherná a na tomto dunajskom nábreží by mali stáť aj zdravé domy. Namiesto toho tam však stále vidíme až dvestoročné úzke budovy.
V ich často povodňami zatápaných prízemiach sa tlačia početné rodiny najchudobnejšej triedy. Dlhý komplex budov, ktorý sa ťahá od „Kotvovej stráže“ až po „Posledné potešenie“ tvorí síce malebnú štvrť, ale nie bez nedostatkov.
Nový regulovaný tok Dunaja zmení v podstatnej miere celý charakter štvrte. Za fixný bod novej úrovne brehu poslúži tzv. Stossereck, najvyššie položený bod nábrežia Zuckermandlu a pri navážaní štrku z vybagrovaných bazénov v zimnom prístave sa zmení aj línia brehu. Mesto tak získa významnú plochu na brehu Dunaja, ktorú možno využiť na rozličné účely.
Zväčší sa aj Rybné námestie, a to aj pri rezervovaní miesta na rybársky prístav. Súčasná hradská, ktorá vedie do Mlynskej doliny, bude po plánovanom navezení štrku oveľa ďalej od brehu. Dnes ju delí od toku len pás zeme, ktorý sa začína za známym topoľom, pomaly sa rozširuje smerom k potoku Vydrica a končí sa pri Prvom mlyne.
V súčasnosti je celá táto oblasť málo využitá, sú tam len židovské cintoríny. Vinohrady siahajú z vŕškov až po cestu a len z výšin Dlhých viníc (Révova ulica) a Kráľovského údolia svieti zo zelene pár víl.
Život sa vlastne začína hýbať len v Mlynskej doline, kde staré mlyny uvoľnili priestor novým gazdovstvám. V lesoch tam silno zapracovali sekery, tieň vystriedali slnkom vysvietené plochy a je tam rušno. Len občasné záplavy, spôsobené vystúpením Vydrice, tomu dosiaľ bránili, ale ľudia už vymysleli ochranu.
Ďalej smerom proti prúdu Dunaja až za dymiaci komín Prešporských vodární nájdeme len ticho. Ale aj tam sú podmienky na stavebný rozvoj.
Lenže mestský život a jeho expanzia ešte nedosiahli hranice vinohradníckej dedinky Karlova Ves. Zablúdi tam iba zopár smädných Prešporčanov.
A kto sa odváži vydať do Devína, urobí tak určite len v lete, keď funguje doprava parnou loďou. Je to škoda, lebo romantický Devín si zaslúži oveľa väčšiu pozornosť výletníkov.
Autor: 7. 6. 1900
