Vrakuňa bola kedysi poľnohospodárskou osadou. Väčšinu jej pôvodnej časti však nahradilo betónové sídlisko, do ktorého pribudli nové sociálne skupiny obyvateľov. Vrakuňa sa v pláne rozvoja zaoberá riešením problémov s drogami, dostavbou polyfunkčného objektu 221 a vytvorením oddychovej zóny vo vrakunskom lesoparku.
Problémy s drogami
Situáciu v takzvanom Pentagone, ktorý sa stal známym predajom a užívaním drog, čiastočne zlepšili bezpečnostné opatrenia v rámci projektu Drogy von. Časť užívateľov drog sa však presunula do okolitých domov.
Prednosta miestneho úradu Lukáš Pokorný povedal, že spolu s vlastníkmi bytov, správcami jednotlivých vchodov v Pentagone aj majiteľom hotela v budove pripravujú pokračovanie projektu pre celý objekt. Súčasne pripravujú ostrahu budov v mestskej časti.
Stavenisko a lesopark
Namiesto historických pamiatok Vrakunčanom pripomína minulé doby nedostavaný polyfunkčný objekt 221 na Poľnohospodárskej ulici. Jeho výstavba sa začala ešte za socializmu, mal to byť kultúrny dom s priestormi spoločného stravovania.
Do vlastníctva Vrakune sa dostal až v roku 2002. Odvtedy sa jej nepodarilo získať peniaze na konečnú dostavbu, nájsť spoluinvestora stavby či objekt predať. Dokončili len jeho opláštenie. Teraz tu rastie skládka odpadu.
Podľa Pokorného momentálne hľadajú možnosti na dostavbu. Konečné rozhodnutie samospráva predstaví ešte v tomto roku. V nasledujúcich mesiacoch chce zlikvidovať stavebný dvor a odpad. Priestor bude slúžiť na parkovanie.
Samospráva už niekoľko rokov sľubuje vybudovať oddychovú a športovú zónu v lesoparku a na brehoch Malého Dunaja.
Pokorný ešte upresnil, že o funkčnom využití jednotlivých plôch prebieha diskusia. Vstupuje do nej aj nový územný plán a vlastníci pozemkov.
Hradská – Ráztočná
Rozvoj Vrakune súvisí aj so zlepšením dopravnej situácie na križovatke Hradská – Ráztočná, kde sú časté zápchy. Mesto tu plánuje vybudovať kruhový objazd. Bližší termín výstavby však stále nie je známy.
„Na tomto území sú nejasné a komplikované vlastnícke vzťahy k pozemkom. V súčasnosti skúmajú právnici možnosti majetkového vysporiadania,“ povedala Mária Račková z magistrátu.
Mestská časť Vrakuňa
l Počet obyvateľov19 898
Starosta Ladislav Fatura
Počet poslancov21
Kedysi samostatné obce sa postupne stávali súčasťou Bratislavy. Ich súčasnému rozvoju a histórii sa budeme každý týždeň venovať v piatkovej prílohe Bratislava.
O týždeň Petržalka
Prvý názov Vrakune – lekár, čarodejník
Vrakuňa leží na východ od Bratislavy na ceste cez Malý Dunaj na Žitný ostrov. Osídlená bola pravdepodobne už v ranom stredoveku. Potvrdzuje to starý názov osady Vrač – lekár alebo čarodejník. l Názov Verekne (Vrakuňa) sa objavuje v roku 1290. Osadu tak pomenoval jej majiteľ Lörinc Verekenyi, ktorý v tom čase získal kráľovský majetok. Od konca 14. storočia obec postupne prechádzala do majetku mesta Bratislava.
Ďalší vývoj nepriaznivo ovplyvnilo vojsko sultána Galgu. V roku 1683 zničilo celú dedinu aj most. Obyvatelia museli opustiť svoje príbytky, skrývali sa v lesoch a na dunajských ostrovoch. Do roku 1768 sa ich počet zvýšil približne na úroveň, aká bola pred vpádom sultánovho vojska, ale boli omnoho chudobnejší.
Vrakunčania boli poľnohospodármi
V polovici 19. storočia žili vo Vrakuni prevažne obyvatelia maďarskej národnosti. Venovali sa poľnohospodárstvu, remeslá príliš nerozvíjali. Okrem mlynárov, mäsiara a výčapníka sa v 19. storočí spomína aj čižmár, murár a tkáč.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa do Vrakune prisťahovalo mnoho nových obyvateľov. Zaoberali sa pestovaním zeleniny a chovom dobytka, ktorého množstvo vzrástlo až štvornásobne.
Súčasný názov získala obec po úradnom premenovaní z Verkene v roku 1948. Bola samostatnou obcou, ktorú riadil Okresný národný výbor Bratislava-vidiek. Súčasťou hlavného mesta sa stala v roku 1972, od roku 1990 je jednou zo 17 mestských častí Bratislavy.
(podľa www.bratislava-vrakuna.sk)
Ako sa rozrastala Bratislava
Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a pričleňovaním priľahlých obcí.
Do roku 1945 tvorilo Bratislavu iba dnešné Staré Mesto, Nové Mesto a časti Ružinova (Nivy a Trnávka). Karlovu Ves však pričlenili už v roku 1943.
Od 1. apríla 1946 patrí k Bratislave ďalších sedem obcí - Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.
Ako hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa Bratislava v roku 1971 rozšírila o ďalších sedem obcí, boli to Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.
V súčasnosti má Bratislava sedemnásť mestských častí.
|
Väčšina pôvodnej Vrakune ustúpila výstavbe. Pripomienkou historickej osady je len časť Kostola Mena Panny Márie z roku 1879. Kapacitne nestačil a v 90. rokoch k nemu pristavili modernejšiu časť. Stará stavba teraz plní funkciu kaplnky. FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ |
Autor: dagu
