Nenápadný vegetarián s oranžovými hryzákmi a veľkým ploským chvostom, ktorý je postrachom lesníkov, je pre väčšinu Bratislavčanov málo známym tvorom.
Plachý hlodavec, ktorý niekedy váži až 30 kilogramov, žije v povodí riek, ktoré pretekajú Bratislavou, už vyše tridsať rokov. Bobra európskeho v strednej Európe takmer úplne vyhubili pred viac ako 150 rokmi. U nás sa od sedemdesiatych rokov 20. storočia znovu úspešne šíri zásluhou rakúskych ochranárov.
V Bratislavskom kraji a na Záhorí je dnes najviac bobrov na Slovensku.
Posledný slovenský bobor
Počet bobrov v Bratislavskom kraji sa dá len ťažko odhadnúť, podľa bratislavských ochranárov ich môže byť niekoľko stoviek. Obydlia si stavajú v povodí rieky Morava a v lužných lesoch pri Dunaji.
Posledný pôvodný bobor na našom území pritom vyhynul v roku 1858.
Hon na veľké hlodavce sa začal na francúzskej univerzite Sorbonna v 18. storočí, kde vyhlásili bobra za rybu a cirkev jeho mäso povolila jesť aj počas pôstu. Bobor sa však lovil najmä pre hustú a kvalitnú kožušinu, z ktorej sa vyrábali kožuchy, klobúky aj pančuchy. Takisto panoval názor, že sekrét kastoreum, pomocou ktorého si bobor značkuje územie, dokáže liečiť takmer všetky choroby a má afrodiziakálne účinky.
Nepoznali hranice
Keď v sedemdesiatych rokoch začali rakúski ochranári vypúšťať bobry do ich pôvodného ekosystému v povodí rieky Dunaj pri Viedni, nerátalo sa s tým, že sa dostanú aj na Slovensko. Nepreniknuteľná hranica medzi Východom a Západom však pre bobry nebola prekážkou. Na Slovensku sú bobry od roku 1992 chránené.
V Bratislave sa darí divej zveri
Bratislava je jedným z mála hlavných miest Európy, ktoré sa môžu pochváliť množstvom voľne žijúcich divých zvierat v meste a jeho okolí, keďže je obklopená prírodou – Malými Karpatmi a dunajskými lužnými lesmi.
Mnohým zvieratám mestské prostredie vyhovuje. Hoci je v okolí väčší hluk ako na vidieku, majú ľahší prístup k potrave. V lesoch na Devínskej Kobyle a Železnej studienke žijú srny a srnce, na Kolibe sú diviaky a v Rusovciach aj na Železnej studienke sa vyskytujú líšky.
Vo viacerých parkoch sa nachádzajú veveričky, napríklad v Horskom parku, v Sade Janka Kráľa aj Kochovej záhrade. Bežne sa dá v záhradách aj na sídliskách stretnúť jež východoeurópsky.
Z vtákov sú u nás ďatle, kavky, ale aj dravce ako myšiak či sokol. Vzácny vták drop fúzatý žije už iba na jednom mieste na Slovensku, na Sysľovských poliach pri Rusovciach a Čunove v Bratislave. V Devínskej Novej Vsi pri rieke Morava sú veľmi rozšírené bociany biele.
(ena, japa) Bobor má hustý kožuch, o ktorý sa výborne stará. Odhaduje sa, že má viac ako dvadsaťtisíc chlpov na centimetri štvorcovom kože. Kožuch si češe a mastí, aby bol vodotesný.
Tisíc a jedna noc s bobricou Ráchel pri Devíne
Bobria rodina v močariskách pri železničnom moste cez Moravu v Devínskej Novej Vsi nás reprezentuje aj v zahraničí. Fotografie bobrej matky Ráchel s mláďatami a filmy o nej obleteli svet vďaka prírodovedcovi Tomášovi Hulíkovi, ktorý spolu s priateľmi Fedorom Čiamporom a Andym Šutekom strávil pozorovaním bobrej rodiny osem rokov, viac než tisíc nocí. Spočiatku veľmi plachá bobrica, ktorá sa k nám presťahovala z Rakúska, si vytvorila k Tomášovi priateľský vzťah a dovolila mu unikátne zmapovať život svojej rodiny. Fotografie z týchto pozorovaní sa objavili aj v časopise National Geographic, filmy o nich odvysielala okrem iných aj rakúska televízia ORF a Discovery Channel. Výstava fotografií s filmom zo života bobrice Ráchel je do 30. júna v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží.
Ako vyzerá a žije bobor
Bobor vodný, inak nazývaný aj bobor európsky, je najväčší hlodavec na Slovensku a druhý najťažší hlodavec na svete. Žije v jazerách, rybníkoch aj v tečúcich vodách. Obydlia na brehu si stavia z konárov, dreva a hliny. Rodiny žijú spolu, svoje územie si značkujú sekrétom kastoreom.
Bobor môže mať dĺžku až jeden meter a hmotnosť do 30 kilogramov. Charakteristickým znakom je ploský chvost, ktorý slúži ako kormidlo pri plávaní. Má veľké oranžové hryzáky, ale je vegetarián. Svoje prostredie vytrvalo pretvára, stavia si hate, hrádze a kanály.
Na jar a v lete konzumuje prevažne vodné a brehové rastliny, počas zimy hlavne kôru mäkkých drevín a menšie vetvičky padnutých stromov.
Bobry sa dožívajú v priemere desať až sedemnásť rokov, v zajatí však dokážu prežiť aj dlhšie.
Bobry žijú v lužných lesoch v povodí riek Morava a Dunaj, napríklad pri Gabčíkove, v biskupických lužných lesoch, v prírodnej rezervácii Starý háj na petržalskej strane Dunaja, na ramene Zuzana, v Karloveskej zátoke, ako aj v Rusovciach a Čunove. Prítomnosť bobrov sa dá zistiť podľa ohlodaných stromov.
Bobry si spravili hniezdo aj v stoke V nepoužívanej stoke pri zimnom prístave sa našli minulý rok v januári dva zatúlané bobry. Postavili si tu obydlie pravdepodobne v zime, keď bola nízka hladina Dunaja. Na jar by sa stoka zaplnila vodou a bobrie hniezdo by zatopila. Pri montáži uzáveru na stoku bobry našla Bratislavská vodárenská spoločnosť. Ochranári ich preniesli do voľnej prírody.
Bobry majú mláďatá len raz do roka, obvykle je ich štyri až päť. Súrodenci aj rodina si navzájom pomáhajú. Rodiny žijú spoločne na území, ktoré si značkujú sekrétom kastoreom a votrelcov na svoje územie nevpúšťajú. Mláďatá opúšťajú rodinu vo veku dvoch rokov. Hoci bobor na jeseň „stína“ stromy, drevom sa neživí. Konzumuje kôru a stavia hate.
Bobor si stavia obydlia na brehu vody a je výborný plavec. Vo vode trávi veľkú časť života. Pod hladinou dokáže vydržať až pätnásť minút.
