Halapartníci a vojaci s mušketami odprevádzali z Primaciálneho hodnostárov, ktorí odpečatili mestské brány. V rámci víkendového podujatia Bratislava pre všetkých pozvali domácich aj zahraničných návštevníkov, aby bezplatne využili viaceré služby mesta.
„Seno, slama, seno, slama,“ volali halapartníci. „Kedysi naverbovaní sedliaci nevedeli rozlíšiť pravú a ľavú nohu. Priväzovali si na ne slamu a seno, aby dokázali udržať správny vojenský krok,“ vysvetľoval starší pán okolostojacim.
Vznešených hostí aj pospolitý ľud pred Michalskou bránou privítal jeden z vojakov vlajkovým tancom. V oblaku po pušnom prachu, ktorý sa ešte vznášal vo vzduchu po slávnostných výstreloch, šermovali najlepší bojovníci. „Otvárame bránu do srdca Bratislavy, vitajte,“ pozýval hodnostár do mesta a jeho slová potvrdila ďalšia slávnostná salva.
Jarmok, vláčik a električka
Nádvorie Starej radnice zaplnili návštevníci jarmoku, ktorí si vyberali medzi cínovými vojačikmi, drotárskymi výrobkami, keramikou alebo šperkami. Medzi nimi postávali dojatí rodičia a príbuzní najmladších bratislavských huslistov.
O pár krokov ďalej na Hlavnom námestí podupkával rad detí, ktoré s rodičmi čakali na jazdu vláčikom Prešporáčikom. „Pôjdeme len na Hlavné námestie a späť. Malé deti viac ako desať-pätnásťminútová jazda väčšinou nebaví. Nebudú mať ani výklad, pustíme im rozprávku o vodníkovi,“ povedal šofér, ktorý deťom rozdával balóny. „Ak niektoré neprasknú, hádam sa ani nezmestíme,“ uvažoval otecko, ktorý sa snažil vtesnať do vláčika spolu s dvoma synmi.
Plné boli aj historické električky. Pred starým divadlom SND čakali ľudia viac ako pol hodiny, aby sa mohli previezť ako kedysi. „Vozili sa tam konduktori, ktorí predávali lístky. Cesta vtedy stála 80 halierov,“ spomínala staršia pani.
Nával v kostnici i v kine
„Dovnútra púšťajú asi dvanástich, to budeme čakať do večera,“ zaznievalo v rade pred kaplnkou sv. Jakuba. Siahal takmer až k fontáne pred Starou radnicou. Niektorí nazerali dovnútra len cez presklenú stenu. Odvážnejší však chceli zísť rebríkom do podzemnej časti.
Mohli tam pozrieť do tváre lebkám, ktoré vykúkajú spomedzi naukladaných dlhých kostí už od 15. storočia. Pracovníci Mestského ústavu ochrany pamiatok vysvetlili, že pochádzajú z cintorína, ktorý sa rozprestieral okolo kaplnky. Ešte prebieha výskum a kaplnka bola voľne prístupná len po tieto dni.
Kino Čas na nádvorí Starej radnice, v ktorom premietali filmy o Bratislave zo 60. a 70. rokov, bolo takmer stále plné. „Koľko voľných miest na parkovanie,“ ozvalo sa z hľadiska počas budovateľského filmu o výstavbe nových sídlisk v Petržalke, Karlovej Vsi či v Podunajských Biskupiciach. „Celé mesto bolo obrovským staveniskom. S výstavbou, ktorá teraz začala, sa tá doba vráti,“ šepkal si starší manželský pár.
Koncert na hrade Devín
V sobotu večer na Devíne koncertoval Marián Varga a Moyzesovo kvarteto. Autobusové linky spod Nového mosta smerom na Devín chodili približne každých 15 minút. Hodinu pred koncertom bolo ešte stále dosť voľných miest aj na parkovisku pod Hradom.
Koncert prebiehal na nádvorí. Miesta na sedenie boli polhodinu pred začiatkom obsadené. Niektorí si však zámerne zvolili státie. „Budeme mať lepší výhľad a môžeme sa presúvať,“ hovorila skupinka návštevníkov. Ľudia obsadili celé nádvorie aj okolité hradby. Varga a Moyzesovo kvarteto zahrali napríklad skladby Smutná ranná električka alebo V ďatelinách. Neskôr hral Varga sám, rozlúčil sa až po niekoľkých prídavkoch, ktoré hral opäť aj s Moyzesovým kvartetom.
Väčšina áut po koncerte odišla do pol hodiny. Pristavené boli aj autobusy. Prvý z nich bol preplnený. Posledný čakal na oneskorencov a odchádzal o 22.30 takmer prázdny.
