Vajnory sa ešte v nedávnej minulosti spomínali najmä v súvislosti s vinárstvom. Onedlho bude malá mestská časť známa aj ako centrum vzdelanostného biznisu.
Má tu vzniknúť technologický park Cepit, prvý na Slovensku. Náklady na výstavbu sa odhadujú na miliardu eur. Hoci stavebné povolenie ešte nie je, s výstavbou by sa malo začať v tomto roku.
Na ploche vyše šesťdesiat hektárov budú v Cepite sídliť vývojárske firmy, vzdelávacie inštitúcie, ubytovanie. Vytvorí sa tu asi sedemtisíc pracovných miest, majú tu študovať a bývať ľudia z celého Slovenska i zahraničia.
Najprv projekt nechceli
Projekt schválili mestskí poslanci ešte v roku 2005. V starom územnom pláne zmenili ornú pôdu na stavebné pozemky. Nový plán, ktorý by sa mal podľa najnovších správ schvaľovať v máji, ráta s okolím Vajnôr ako s novou rozvojovou zónou. Mesto chce do lokality priviesť električku.
Bývalá starostka Anna Zemanová (nezávislá) proti Cepitu bojovala. Tvrdila, že by mal stáť inde a že mesto vylúčilo mestskú časť z rozhodovania. Pred komunálnymi voľbami sa starostka s ľuďmi z Cepitu dohodla.
Starosta Ján Mrva (SDKÚ) povedal, že projektu nebude hádzať polená pod nohy. Do komunálnych volieb, v ktorých Zemanovú porazil, išiel Mrva s tým, že Cepit podporuje, no chce v ňom čo najviac zelene.
Proti projektu sú aj niektorí Vajnorčania – myslia si, že taká masívna výstavba by negatívne ovplyvnila život v chránenej oblasti Šúr. Ten je zapísaný v zozname mokradí medzinárodného významu.
Kanalizácia a doprava
Problémom Vajnôr je aj tranzitná doprava, ktorá zaťažuje všetky cesty v okolí. Centrum Vajnôr pretína Roľnícka ulica, cez ktorú smerujú autá ďalej do regiónu. Na túto tému sa stretnú starostovia obcí 4. mája.
Obce by sa mala dotknúť výstavba diaľnice D4, známa pod pracovným názvom nultý okruh. Vajnorský starosta ho podporuje, ale s protihlukovou stenou.
Mrva sľubuje, že dokončí odkanalizovanie obce, ktoré sa začalo ešte za Zemanovej predchodcu. Postupné práce potvrdil Daniel Gemeran, riaditeľ vodárenskej spoločnosti, s ktorou sú Vajnory v združení.
Inžinierske siete a cestu riešia obyvatelia lokality Šinkovské, kde sú novostavby rodinných domov. Niektorí majitelia sa nechceli na cestu poskladať, Mrva hovorí, že mestská časť na stavbu nemá peniaze a úver si zobrať nechce.
Mestská časť Vajnory
Počet obyvateľov 4200
Starosta Ján Mrva
Počet poslancov 11
Kedysi samostatné obce sa postupne stávali súčasťou Bratislavy. Ich súčasnému rozvoju a histórii sa budeme každý týždeň venovať v piatkovej prílohe Bratislava.
O týždeň Vrakuňa
Názov Vajnôr je spätý s vínom
Obec leží pod východným úpätím Malých Karpát. Na území sa niekoľkokrát vystriedali more a súš. Teraz je tu vysoká hladina spodnej vody a známa mokraď Šúr.
Prvé správy o osídlení na území Vajnôr sú z mladšej doby železnej. Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1237, vtedy niesla názov Prača. Jej obyvatelia dodávali na kráľovský dvor víno.
Od roku 1307, keď obec vlastnil rakúsky kláštor, sa začína používať nemecký názov Weinern podľa tradičného vinohradníctva.
V 16. storočí dedinu odkúpilo mesto, po zrušení poddanstva sa v roku 1851 stala samostatnou obcou. Mestskou časťou Bratislavy sa Vajnory stali v roku 1946. (Podľa: vajnory.sk)
Ľudový dom potrebuje osem miliónov
Historické jadro Vajnôr sa stalo v roku 1992 pamiatkovo chránenou zónou. Najstaršou stavbou je Kostol Sedembolestnej Panny Márie z rokov 1270 - 1278. Sanktuárium kostola je vyzdobené nástennými maľbami vajnorských žien.
Významnou pamiatkou je Vajnorský ľudový dom. Pochádza zo začiatku 19. storočia a je ukážkou tradičnej radovej zástavby vo vinohradníckych dedinách. Typické je pozdĺžne delenie parciel s domami otočenými od ulice k viniciam a dlhými dvormi.
Pamiatka je v zlom stave, na jej rekonštrukciu je vydané stavebné povolenie. Po osemmiliónovej investícii by tu malo byť múzeum a predajňa vín. V dome bude treba reštaurovať nástenné maľby. Ide o typický prvok – vždy nad otvoreným ohniskom, pričom najčastejším motívom je vták.
Ako sa rozrastala Bratislava
Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a pričleňovaním priľahlých obcí.
Do roku 1945 tvorilo Bratislavu iba dnešné Staré Mesto, Nové Mesto a časti Ružinova (Nivy a Trnávka). Karlovu Ves však pričlenili už v roku 1943.
Od 1. apríla 1946 patrí k Bratislave ďalších sedem obcí - Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.
Ako hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa Bratislava v roku 1971 rozšírila o ďalších sedem obcí, boli to Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.
V súčasnosti má Bratislava sedemnásť mestských častí.
