SME
Sobota, 28. január, 2023 | Meniny má Alfonz

Vajnory už proti Cepitu prestali bojovať

Nový územný plán Bratislavy ráta s okolím Vajnôr ako s novou rozvojovou zónou. Najväčšou investíciou je technologický park Cepit.

Technologický park Cepit, ktorý na územie mestskej časti privedie tisícky ľudí, by mali začať stavať ešte v tomto roku.Technologický park Cepit, ktorý na územie mestskej časti privedie tisícky ľudí, by mali začať stavať ešte v tomto roku. (Zdroj: VIZUALIZÁCIA – CEPIT MANAGEMENT)

Vajnory sa ešte v nedávnej minulosti spomínali najmä v súvislosti s vinárstvom. Onedlho bude malá mestská časť známa aj ako centrum vzdelanostného biznisu.

Má tu vzniknúť technologický park Cepit, prvý na Slovensku. Náklady na výstavbu sa odhadujú na miliardu eur. Hoci stavebné povolenie ešte nie je, s výstavbou by sa malo začať v tomto roku.

Na ploche vyše šesťdesiat hektárov budú v Cepite sídliť vývojárske firmy, vzdelávacie inštitúcie, ubytovanie. Vytvorí sa tu asi sedemtisíc pracovných miest, majú tu študovať a bývať ľudia z celého Slovenska i zahraničia.

Najprv projekt nechceli

Projekt schválili mestskí poslanci ešte v roku 2005. V starom územnom pláne zmenili ornú pôdu na stavebné pozemky. Nový plán, ktorý by sa mal podľa najnovších správ schvaľovať v máji, ráta s okolím Vajnôr ako s novou rozvojovou zónou. Mesto chce do lokality priviesť električku.

Bývalá starostka Anna Zemanová (nezávislá) proti Cepitu bojovala. Tvrdila, že by mal stáť inde a že mesto vylúčilo mestskú časť z rozhodovania. Pred komunálnymi voľbami sa starostka s ľuďmi z Cepitu dohodla.

Starosta Ján Mrva (SDKÚ) povedal, že projektu nebude hádzať polená pod nohy. Do komunálnych volieb, v kto­rých Zemanovú porazil, išiel Mrva s tým, že Cepit podporuje, no chce v ňom čo najviac zelene.


Proti projektu sú aj niektorí Vajnorčania – myslia si, že taká masívna výstavba by negatívne ovplyvnila život v chránenej oblasti Šúr. Ten je zapísaný v zozname mokradí medzinárodného významu.

Kanalizácia a doprava


Problémom Vajnôr je aj tranzitná doprava, ktorá zaťažuje všetky cesty v okolí. Centrum Vajnôr pretína Roľnícka ulica, cez ktorú smerujú autá ďalej do regiónu. Na túto tému sa stretnú starostovia obcí 4. mája.

Obce by sa mala dotknúť výstavba diaľnice D4, známa pod pracovným názvom nultý okruh. Vajnorský starosta ho podporuje, ale s protihlukovou stenou.

Mrva sľubuje, že dokončí odkanalizovanie obce, ktoré sa začalo ešte za Zemanovej predchodcu. Postupné práce potvrdil Daniel Gemeran, riaditeľ vodárenskej spoločnosti, s ktorou sú Vajnory v združení.

Inžinierske siete a cestu riešia obyvatelia lokality Šinkovské, kde sú novostavby rodinných domov. Niektorí majitelia sa nechceli na cestu poskladať, Mrva hovorí, že mestská časť na stavbu nemá peniaze a úver si zobrať nechce.

Mestská časť Vajnory

Počet obyvateľov 4200

Starosta Ján Mrva

Počet poslancov 11

Kedysi samostatné obce sa postupne stávali súčasťou Bratislavy. Ich súčasnému rozvoju a histórii sa budeme každý týždeň venovať v piatkovej prílohe Bratislava.

O týždeň Vrakuňa

Názov Vajnôr je spätý s vínom

Obec leží pod východným úpätím Malých Karpát. Na území sa niekoľkokrát vystriedali more a súš. Teraz je tu vysoká hladina spodnej vody a známa mokraď Šúr.

Prvé správy o osídlení na území Vajnôr sú z mladšej doby železnej. Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1237, vtedy niesla názov Prača. Jej obyvatelia dodávali na kráľovský dvor víno.

Od roku 1307, keď obec vlastnil rakúsky kláštor, sa začína používať nemecký názov Weinern podľa tradičného vinohradníctva.

V 16. storočí dedinu odkúpilo mesto, po zrušení poddanstva sa v roku 1851 stala samostatnou obcou. Mestskou časťou Bratislavy sa Vajnory stali v roku 1946. (Podľa: vajnory.sk)


Ľudový dom potrebuje osem miliónov

Historické jadro Vajnôr sa stalo v roku 1992 pamiatkovo chránenou zónou. Najstaršou stavbou je Kostol Sedembolestnej Panny Márie z rokov 1270 - 1278. Sanktuárium kostola je vyzdobené nástennými maľbami vajnorských žien.

Významnou pamiatkou je Vajnorský ľudový dom. Pochádza zo začiatku 19. storočia a je ukážkou tradičnej radovej zástavby vo vinohradníckych dedinách. Typické je pozdĺžne delenie parciel s domami otočenými od ulice k viniciam a dlhými dvormi.

Pamiatka je v zlom stave, na jej rekonštrukciu je vydané stavebné povolenie. Po osemmiliónovej investícii by tu malo byť múzeum a predajňa vín. V dome bude treba reštaurovať nástenné maľby. Ide o typický prvok – vždy nad otvoreným ohniskom, pričom najčastejším motívom je vták.

Ako sa rozrastala Bratislava

Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a pričleňovaním priľahlých obcí.

Do roku 1945 tvorilo Bratislavu iba dnešné Staré Mesto, Nové Mesto a časti Ružinova (Nivy a Trnávka). Karlovu Ves však pričlenili už v roku 1943.

Od 1. apríla 1946 patrí k Bratislave ďalších sedem obcí - Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.

Ako hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa Bratislava v roku 1971 rozšírila o ďalších sedem obcí, boli to Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.

V súčasnosti má Bratislava sedemnásť mestských častí.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  2. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  5. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  7. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  8. Eurohub Rokycany posilňuje a zrýchľuje spojenie s Nemeckom
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 7 954
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 5 720
  3. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 3 134
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 2 235
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 862
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 537
  7. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 351
  8. Sardínia ukáže iné Taliansko. Oviec má raz toľko než obyvateľov 1 299
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  2. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 475
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 364
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 101
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 998
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 4 320
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 769
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 712
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 467
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťZatvoriť reklamu