Lamač už dávno nie je vinárska obec

Kým teraz sa obyvatelia Lamača sťažujú, že nemajú dostatok služieb a obchodov, o niekoľko rokov môže byť Lamač najbližšie k nákupnej zóne na niekoľkých hektároch.

V tesnej blízkosti sa plánuje výstavba novej štvrte celomestského významu, kam pravdepodobne bude chodiť nakupovať celé mesto.

Lamač čaká aj výstavba nového sídliska v lokalite Starých záhrad, teda nezastavaného územia od schátraného obchodného domu po les. Mestská časť už v minulosti prejavila záujem oživiť túto oblasť. Urbanistická štúdia je prijatá, už o niekoľko rokov ty tu teda mohla stáť nová obytná zóna so službami a športovou halou.

Chýba plán rozvoja

Lamač však ešte stále nemá plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý je zároveň predpokladom na získavanie zdojov z Európskej únie.

Starostka Oľga Keltošová hovorí, že mestská časť má na svojej stránke dotazník pre obyvateľov. Spolu s už schválenou víziou rozvoja Lamača má byť predpokladom pre vznik plánu.

Prioritami v ňom sú podmienky pre zdravý životný štýl, rekonštrukcia kina, ihrísk a vznik amfiteátra, modernizácia zdravotného strediska a základnej a materskej školy, revitalizácia Malokarpatského námestia, rozvoj turistiky a vytvorenie napojenia na regionálne cyklotrasy, ale napríklad aj vznik vzoru lamačského kroja.

Stavať sa bude vo veľkom

Zrejme už čoskoro sa veľké stavebné projekty v Lamači a okolí rozbehnú. Urbanistická štúdia lokality Staré záhrady je schválená, investor začína s prípravou samotného projektu.

Okolo schátraného obchodného domu majú vzniknuť byty, športová hala, hotel, kancelárie, futbalové ihriská a tenisové kurty. Bývalý obchodný dom by mal opäť začať slúžiť svojmu pôvodnému účelu ako nákupno-kongresové centrum.

Stavebný ruch na Lamačskej bráne, novej štvrti medzi Lamačom, Devínskou Novou Vsou a Dúbravkou, sa začne zrejme už o rok. Kolos má byť ojedinelým projektom v stred­nej Európe, len prvá z etáp výstavby bude stáť 9,3 miliardy korún.

Stáť tu má obrovské nákupno-zábavné centrum so športovým komplexom, kancelárie a byty. K tomu pribudnú aj školy a zdravotné zariadenie.

Pre novú štvrť sa bude predlžovať aj električková trať zo Saratovskej a ďalej až k Devínskej Novej Vsi.

Mestská časť Lamač

Počet obyvateľov ................................................................... 6446

Starostka .............................................................Oľga Keltošová

Počet poslancov..........................................................................13

Kedysi samostatné obce sa poastupne stávali súčasťou Bratislavy. Ich súčasnému rozvoju a histórii sa budeme každý týždeň venovať v piatkovej prílohe Bratislava.

Lamačania mali kráľovské výsady

Na území dnešného Lamača boli už v stredoveku štyri osady. Do 15. storočia však zanikli napriek tomu, že obce Vydrica, Blumenau a Sellendorf, založené známym richtárom Jakubom v 13. storočí, požívali privilégiá ako Prešporok a boli oslobodené od daní.

Zakladateľom Lamača bol v roku 1506 chorvátsky osadník, robotník v kameňolome Ján Skerlič. Dedina sa spomína aj pod menom Chorvátska Ves, prvé slovanské znenie sa objavuje roku 1549 ako Lamas. Vtedy mal 46 domov.

V roku 1561 postihol Lamač požiar, určitou náhradou bolo zriadenie hostinca, kde mohli Lamačania čapovať vlastné víno.

Vinohradníctvo má v Lamači tradíciu už od založenia obce, pestovanie viniča pre vlastnú spotrebu pretrvalo dodnes.

Ťažko skúšaná obec

Takmer každá generácia Lamačanov od veľkého požiaru prežila pohromu. V 17. storočí obec drancovali protiturecké vojská a mor, Lamač si nemohol dovoliť farára ani učiteľa, na vyše sto rokov sa preto stal aj filiálkou Záhorskej Bystrice. Na začiatku 18. storočia tu žilo len 39 rodín, ich počet ešte preriedil ďalší mor v roku 1714.

Po krátkom období rozvoja Lamač v roku 1755 zase spustošil požiar, začiatkom 19. storočia epidémia cholery. V roku 1846 sa tu začala stavať železnica, ale medzi robotníkmi vypukol týfus a zachvátil aj dedinu. Od roku 1848, keď bolo zrušené poddanstvo, dedina prestala byť poddanou obcou Prešporku.

K mestu sa Lamač pričlenil až o sto rokov – 1. apríla 1946. Odvtedy sú dejiny Lamača dejinami Bratislavy.(podľa www.lamac.sk)

O týždeň – Vajnory

Ako sa rozrastala Bratislava

Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a pričleňovaním priľahlých obcí.

Do roku 1945 tvorilo Bratislavu iba dnešné Staré Mesto, Nové Mesto a časti Ružinova (Nivy a Trnávka). Karlovu Ves však pričlenili už v roku 1943.

Od 1. apríla 1946 patrí k Bratislave ďalších sedem obcí - Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.

Ako hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa Bratislava v roku 1971 rozšírila o ďalších sedem obcí, boli to Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.

V súčasnosti má teda Bratislava sedemnásť mestských častí.