oločenské účely.
Na mieste Reduty pôvodne stála sýpka, ktorú dala v roku 1773 postaviť Mária Terézia. Koncom 19. storočia ju odkúpilo mesto, ktoré v nej chcelo zriadiť múzeum alebo knižnicu. Nakoniec sa rozhodlo, že sýpku zbúrajú a na jej mieste postavia novú budovu na spoločenské účely.
Redutu začali stavať v roku 1911, dokončili ju v roku 1919. Interiéry mali pripomínať kráľovský palác na hrade, exteriér mal tvoriť vhodné pozadie pre pomník Márie Terézie, ktorý v tom čase stál na námestí.
Reduta spočiatku patrila mestu, ktoré okrem organizácie bálov a iných podujatí prenajímalo priestory rôznym inštitúciám. Sídlila tu mestská hudobná škola aj kino Redoute, ktoré bolo s kapacitou okolo 900 sedadiel najväčším v Bratislave. Premietal sa v ňom prvý zvukový film
v meste. Po roku 1948 Redutu znárodnili a neskôr pridelili novovzniknutej organizácii – Slovenskej filharmónii, ktorá v nej sídli dodnes.
Počas socializmu v interiéri budovy urobili viaceré úpravy. V roku 1956 inštalovali v koncertnej sieni organ, bol však priveľký a museli preň zdemolovať balkón. V sedemdesiatych rokoch z bufetu na prvom poschodí odstránili vzácny rokokový nábytok. Istý čas fungoval na prízemí terminál Československých aerolínií. Ten sa podarilo odsťahovať až v deväťdesiatych rokoch, keď ho nahradilo kasíno.
Autor: ena
