Podobne ako u nás maľujú veľkonočné vajíčka, deti sa obdarúvajú malými kuriatkami z látky alebo čokolády. Nesmie chýbať ani veľkonočný stromček - teda niekoľko vŕbových konárikov vyzdobených maľovanými vajíčkami.
Na Zelený štvrtok sa konzumuje predovšetkým "zelené" - špenát alebo bylinková polievka. Veľký piatok je najprísnejším pôstnym dňom v roku, keď sa nesmie jesť mäso. Na Veľkú noc, teda noc zo soboty na nedeľu, sa v kostoloch koná obrad zmŕtvychvstania. Obľúbené sú aj veľkonočné ohne, ktoré majú odohnať zlo a priniesť svetlo do života.
Na Bielu sobotu a veľkonočnú nedeľu sa v kostoloch posväcujú jedlá, napríklad veľkonočná šunka a vajíčka, ale aj bylinky a bahniatka, ktoré sú znakom požehnania plodnosti domu a polí.
Na veľkonočnú nedeľu je obľúbenou rodinnou hrou pukanie vajíčok - špičky a strany natvrdo uvarených vajíčok sa stláčajú proti sebe. Vyhráva ten, komu vajíčko nepraskne.
Na vidieku chodia od Zeleného štvrtka chlapci s rapkáčmi po dedinách. Pouličné rapkanie od štvrtka až do soboty večera má nahradiť zvuk zvonov. Hovorí sa, že zvony letia do Ríma a prídu zase na Veľkú noc.
Vo Viedni sa konajú trhy na Freyungu, umelecké a remeselné trhy na Am Hof a Veľkonočné trhy pred viedenským zámkom Schönbrunn.
