MESTSKÉ ČASTI NA ODSTRAŇOVANIE SKLÁDOK NEMAJÚ PENIAZE, SANÁCIA BY STÁLA DESIATKY MILIÓNOV KORÚN

Pochované skládky sa derú na povrch

Staré skládky odpadu nikto nekontroluje ani neodstraňuje, nie je na to zákon.

Každý rok sa zväčšuje plocha gudrónov na povrchu skládky v Devínskej Novej Vsi. Tým rastie znečistenie ovzdušia a zrejme aj podzemných vôd. Postava na snímke stojí na vyvretých gudrónoch, ktoré pripomínajú asfaltovú hmotu. Gudróny vytvárajú ostrovčeky na(Zdroj: SME - PAVOL FUNTÁL)

Dve veľké továrne vyvážali chemický odpad bez akýchkoľvek ochranných opatrení.

Na území Bratislavy sa nachádza niekoľko starých pochovaných skládok. Obsahujú komunálny odpad, ale aj oveľa nebezpečnejší – toxický.

Zoznam, ktorý by takéto environmentálne záťaže podrobne mapoval, sa ešte len pripravuje. Nikto nekontroluje, či látky zo skládok neunikajú do okolia.

V niektorých lokalitách pritom výskumy a merania z minulosti prinajmenšom poukázali na možnosť, že skládky ovplyv­ňujú podzemné vody či ovzdušie.

O riešení starých skládok rozhodne až nový zákon. Ak sa podarí dokázať znečisťovateľa, ich odstránenie by mal platiť on a nie štát.

Za dve najznámejšie bratislavské environmentálne záťaže sú zodpovedné veľké továrne Istrochem a Slovnaft. Nedbalé zákony v 60. rokoch im umožnili nekontrolovane ukladať chemický odpad na nevhodné miesta.

Istrochem v čase, keď fungoval ako Chemické závody Juraja Dimitrova, vyvážal odpad do ramena Malého Dunaja. Sklád­ka leží na území Vrakune aj Ružinova. V bývalom kameňolome v Devínskej Slovnaft uložil gudróny z rafinérie Apollo.


Dimitrovka zakopávala

Do lokality, ktorá čiastočne zasahuje na územie Vrakune a prechádza aj časťou Ružinova, vyviezla bývalá Dimitrovka približne 90-tisíc metrov kubických chemického odpadu.

Staré rameno Malého Dunaja zapĺňali 13 rokov. V správe z výskumu, ktorý tu prebiehal v rokoch 1985 až 1988, o tom píše Mária Kováčiková a kolektív autorov.

Stredisko pre životné prostredie v chemických závodoch im vtedy potvrdilo, že zloženie odpadu, ktorý tu umiestnili v rokoch 1966 až 1979, nikto nekontroloval. Vtedajšie zákony žiadne špeciálne opatrenia nevyžadovali. Dimitrovka vyvážala chemikálie bez akýchkoľvek ochranných opatrení.

Tri metre zeminy

Po vybudovaní organizovanej skládky v Budmericiach zakryli vrakunskú skládku asi troma metrami zeminy. „Pokusne sa osadila slnečnicou, ktorá pre zlé podmienky nedorástla,“ píše sa v správe.

V čase, keď jej autori robili na území skládky merania, skládku oplotili a zatrávnili. Vznikol tu aj dočasný stavebný dvor a ubytovňa pre pracovníkov Váhostavu Nové Zámky, terajšia ubytovňa pre bezdomovcov Mea Culpa.

„Na nevhodnosť umiestnenia stavebného dvora a ubytovne sme upozornili hlavného hygienika Bratislavy, Chemické závody Juraja Dimitrova i Váhostav Nové Zámky, žiaľ, bezvýsledne,“ dodávajú autori správy.

Jindra Holíková z Regionálneho ústavu verejného zdravotníctva povedala, že obyvateľov ubytovne by skládka nemala ohrozovať. Je tam verejný vodovod.

Ubytovňu postavili ako dočasnú, nemala by mať také hlboké základy, aby sa dotýkali pochovaného odpadu. Pestovanie plodín v neďalekých zá­hradkách však Holíková už za najvhodnejšie nepovažuje.

Smradľavá voda

Meraniami zistili, že znečisťujúce látky z uložených odpadov sa možno šíria do podzemných vôd. Predpokladali aj podstatné zmeny vlastností zemín v tesnej blízkosti skládky.

Vplyv uloženého odpadu na podzemné vody v okolí sledovali na vzorkách vody zo studní na polievanie v neďalekých súkromných záhradkách.

Väčšina studní mala vodu so zápachom po cudzorodých látkach. Najviac ho bolo cítiť v bezprostrednej blízkosti skládky. „Na povrchu vody sa po ustátí vytvára viditeľná jemná blanka, hlavne pri vysokých stavoch podzemnej vody,“ objasňuje správa.

Ďalšia správa opisuje stav v rokoch 1989 až 1990. Oľga Pospiechalová a kolektív autorov označili za pravdepodobné, že počas vyš­ších stavov podzemných vôd cez skládkový materiál prúdi podzemná voda.

Zmeny vo výške hladiny podzemných vôd podstatne ov­plyv­­nilo aj sprevádzkovanie vod­ného diela Gabčíkovo v roku 1992. Pri čerpaní bývalého druhého vodného zdroja v Podunajských Biskupiciach zistili chlórované uhľovodíky. Je podozrenie, že mohli pochádzať z vrakunskej skládky.

Nikto nič nemonitoruje

Pracovník firmy, ktorá čerpania robila povedal, že množstvo chemikálií nebolo také veľké, aby ľudí ohrozilo. „Treba s tým niečo robiť, ale nie je to katastrofálne. Náklady na odstránenie skládky by asi boli príliš veľké. Možno by stačilo nejaký čas ju monitorovať.“

Všetky prieskumy hovorili o možnosti úniku chemikálií, podrobný monitoring celej skládky a jasné dôkazy o tom, či chemikálie unikajú, nie sú.

Studne sa nepoužívajú

Voda v záhradných stud­niach by mala byť znečistená len občas, keď stúpne hladina spodných vôd.

Problémy by mohli mať zá­hradkári, ktorí úrodu konzumujú vo väčších množstvách. „Dobré by bolo urobiť tam štúdiu vypestovaných produktov,“ povedala Holíková. Pestovanie pre vlastnú potrebu však nespadá pod štátny zdravotný dozor. Ten kontroluje len kvalitu produktov v predaji.

Vrakunský miestny úrad vydal v roku 2002 zákaz používania domových studní na polievanie až do odvolania. Zákaz stále platí.

Skládku sa snažili riešiť obidve mestské časti Ružinov aj Vrakuňa, chýbajú im však peniaze. V roku 2003 spoločne požiadali o grant ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Na predložený projekt však finančné zdroje nezískali.

Slovnaft vyviezol gudróny

Zo skládky v bývalom kameňolome v Devínskej Novej Vsi už od osemdesiatych rokov vyviera čierna asfaltovitá hmota – gudróny. So skládkou však nikto nič nerobí.

„Gudróny vyviezli na naše územie v 60. rokoch z priestorov rafinérie Apollo, ktorú zbombardovali počas druhej svetovej vojny,“ povedala Mária Šimonová z miestneho úradu v Devínskej Novej Vsi. „Slovnaft ich vyviezol, keď sa chystala výstavba Presscentra.“

Do bývalého kameňolomu vtedy uložili 18-tisíc metrov kubických gudrónov. „Presýpalo sa to vápencom a vápnom a ďalšími materiálmi. Spolu nakoniec uložili 30-tisíc metrov kubických odpadu,“ dodala Šimonová.

Sanácia skládky by stála 50 miliónov až pol miliardy korún v závislosti od spôsobu sanácie. „To sú len odhady,“ upozornila Šimonová. „Gudróny na územie Devínskej Novej Vsi vyviezli napriek nesúhlasu jej vtedaj­ších zástupcov. Finančné prostriedky na odstránenie skládky presahujú možnosti mest­skej časti. Malo by sa tým zaoberať mesto a štátne orgány,“ povedala Šimonová.

Ani súd nič nenariadil

Pôvodca skládky je známy, za jej likvidáciu by mal po schválení nového zákona zaplatiť Slovnaft. Koncom 90. rokov robil v lokalite skládky prieskumy, analýzy a plytké vrty, ktoré mali overiť situáciu. Za prieskum a posudzovanie vplyvov sanácie na životné prostredie Slovnaft zaplatil šesť miliónov.

Ministerstvo životného prostredia z troch variantov schválilo ten, ktorý navrhoval skládku zapuzdriť. Mestská časť s týmto variantom nesúhlasila, obávala sa, že výluhy zo skládky by mohli presakovať do podzemných vôd. „Vtedy Slovnaft prestal komunikovať. Prebehol aj súd,“ objasnila Šimonová.

Vtedajší okresný úrad Bratislava IV podal návrh, aby súd určil Slovnaft za vlastníka sklád­ky a uložil mu povinnosť skládku sanovať. Súd však oznámil, že nie je v jeho kompetencii nariadiť to. To môže urobiť len obvodný úrad životného prostredia v Bratislave.

Všetko je o peniazoch

V novembri minulého roku sa na obvodnom úrade životného prostredia stretli zainteresované orgány. Svoje stanovisko k problému dala mestská časť aj Slovnaft.

„Pracuje sa na tom, ale zrejme bude ešte dlho trvať, kým sa riešenie nájde,“ povedala Šimonová. „Všetko je len o penia­zoch. Je veľa firiem, ktoré už vedia takéto skládky sanovať,“ dodala. Ideálne riešenie – vyvezenie gudrónov, by však stálo desaťkrát viac ako jej zapuzdrenie. „Riešenie už akútne potrebujeme,“ povedala.

Zdravie obyvateľov

Na otázku, ako môže skládka ovplyvňovať zdravie obyvateľov, Šimonová odpovedala, že akákoľvek skládka vo vzdialenosti päť kilometrov od ľud­­s­kých obydlí zvyšuje výskyt rakovinových ochorení a výskyt poškodení u novorodencov. „Tu je 500 metrov od sídliska, na ktorom žije okolo päťtisíc ľudí,“ zdôraznila. Devínska Nová Ves má 17-tisíc obyvateľov, ktorých skládka ovplyvňuje.

Gudróny sa v bývalom kameňolome vylievajú na povrch. „Znečisťujú ovzdušie zlúčeninami síry, v roku 1999 v kameňolome namerali prekročené limity. Každý rok sa zväčšuje plocha gudrónov na povrchu a tým rastie aj znečistenie ovzdušia.

K výluhom látok zrejme dochádza aj do podzemných vôd. Na to, aby sa tieto domnienky potvrdili, by však bolo treba urobiť vrty do hĺbky 80 až 90 metrov.

Nový zákon o skládkach

Jarmila Ďurďovičová z inšpekcie životného prostredia vysvetlila, že stav environmentálnych záťaží teraz nik nemonitoruje. Situácia by sa mala zmeniť až po prijatí nového zákona. Mal by stanoviť, kto a za akých podmienok sklád­ku odstráni aj kto to zaplatí.

„Od roku 2006 sa pripravuje pasportizácia environmentálnych záťaží. To znamená, že sa zmapujú miesta, kde tieto záťaže sú. Podľa rizika, aké pred­stavujú pre okolitú krajinu, sa určí poradie ich likvidácie,“ povedal hovorca ministerstva životného prostredia Peter Višváder.

Fáza prípravy na likvidáciu skládok má byť hotová do roku 2009 a treba na ňu 30 miliónov korún. Súčasne finišujú práce na návrhu zákona o environmentálnych záťažiach.

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Energetici predávajú nevyužívaný majetok
  2. Vydanie denníka SME spolu s knihou od Michala Havrana
  3. Aby vám neukradli ani auto, ani kolesá
  4. Ceny bytov rastú! Ľudia nechcú bývať so zľavou!?
  5. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV
  6. Príďte diskutovať o budúcnosti Európy v slovenských mestách
  7. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja
  8. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  9. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  10. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  1. Aby vám neukradli ani auto, ani kolesá
  2. Ceny bytov rastú! Ľudia nechcú bývať so zľavou!?
  3. Vydanie denníka SME spolu s knihou od Michala Havrana
  4. Energetici predávajú nevyužívaný majetok
  5. Posledných 30 r. cena fotovoltických panelov klesla 100 násobne
  6. Trendy udržateľnej architektúry
  7. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV
  8. Ako dobre bývať v centre Bratislavy?
  9. Príďte diskutovať o budúcnosti Európy v slovenských mestách
  10. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja
  1. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime 9 171
  2. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 3 225
  3. Vydanie denníka SME spolu s knihou od Michala Havrana 3 028
  4. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV 2 728
  5. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej 2 371
  6. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja 1 864
  7. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 1 572
  8. Ceny bytov rastú! Ľudia nechcú bývať so zľavou!? 1 337
  9. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove 991
  10. Ako na refinancovanie hypotéky 980