Rýchle rozhodnutie mestských poslancov o predaji pamiatkovo chránenej budovy kina Mladosť z konca minulého týždňa odštartovalo debatu o kinách v meste.
Predaj do programu rokovania poslancov na poslednú chvíľu bez prípravy navrhol Štefan Holčík (nezávislý).
„Niektorí ľudia si ešte stále neuvedomujú, že kino už dávno nie je kultúra, ale komercia. Ak niektorí poslanci trvajú na zachovaní Mladosti, musia v rozpočte na ňu vyčleniť prostriedky. Viem, ako je na tom mesto finančne, a preto nechcem, aby dávalo peniaze na premietanie filmu v priestore, kam príde päť, desať ľudí. Také malé kiná, dokonca aj oveľa väčšie, v Európe už dávno zanikli.“
Oponuje mu bývalý poslanec mesta Ladislav Snopko: „Som pôvodne historik a archeológ, viem, čo znamená genius loci, čo znamenajú lokálne duchovné pamiatky. Som v šoku, že môj kolega archeológ Holčík sa vedome podpísal pod to, že mesto môže o tento fenomén prísť.“ Mladosť je najstaršie kino u nás, v objekte funguje od roku 1913.
Podľa Holčíka je zasa zavádzaním verejnosti, ak niekto tvrdí, že objekt je pamiatka. „Na budove je z konca 18. storočia len časť jadra muriva. Ostatné je moderný gýč. A v tejto súvislosti viac razy spomínaný genius loci je nezmysel.“ Nemá pocit, že by sa Mladosť mala zachovať. „Sú dôležitejšie veci, ktoré treba zachovať.“
Iný problém je, že mesto nemá dlhodobú predstavu o rozvoji v oblasti kultúry. „Čo sa týka dopravy, vízia je. Aj čo sa týka stavebného rozvoja, máme územný plán. Ale nevieme, ako by mesto malo vyzerať z kultúrneho hľadiska,“ hovorí Ernest Huska, mestský poslanec (SDKÚ-DS), predtým konateľ spoločnosti Bioscop, ktorá prevádzkuje kiná. „Máme mestskú knižnicu, máme mestskú galériu, mestské múzeum, mestskú televíziu, ale mestské kino nie. Divadlo sa berie ako umenie, ale kino viac ako zábava, hoci je to podľa mňa najvýznamnejšie vizuálne umenie 20. storočia.“
Ohrozený je aj filmový klub Múzeum v Starej radnici, ktorá sa bude kompletne rekonštruovať. Preto je podľa Husku ešte aktuálnejšie chrániť menšinový žáner a mesto by malo vytvoriť kino, na ktorého prevádzku by priamo či nepriamo prispievalo.
„V Česku, ale aj na západe je to bežné,“ hovorí. Na otázku, či bude iniciovať vytvorenie takéhoto kina, odvetil, že bude myšlienke nápomocný.
Hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová však hovorí, že zatiaľ nikto oficiálne neprejavil záujem o takéto kino. Zároveň potvrdila, že mesto nemá koncepciu rozvoja kín.
Bratislava sa pritom snaží o titul Hlavné mesto európskej kultúry v roku 2013. Záujem prejavili aj Trnava a Košice.
Hviezdu predali bez súťaže a lacnejšie
Okrem predaja Mladosti poslanci rozhodli aj o kine Hviezda. To sa má zmeniť na multiplex.
Objekt, v ktorom je kino, predalo mesto za 60,1 milióna korún spoločnosti Bioscop. Návrh, aby cenu zvýšili na 70 miliónov, neprešiel. Bokom ostal aj druhý záujemca – spoločnosť BS invest. Tá za Hviezdu ponúkala o päť miliónov viac.
Obe spoločnosti ponúkali, že tu urobia kino s tromi sálami, priestory pre umelecké prezentácie, bývanie a podzemné parkovisko. Bioscop návrh mestu predstavil a medializoval ho už na jeseň.
Spoločnosť BS invest sa chce voči prijatému uzneseniu ohradiť. Kritici narážajú na predaj bez verejnej súťaže a údajný stret záujmov v prípade poslanca Ernesta Húsku, bývalého konateľa Bioscopu. Zo spoločnosti však odišiel pred vyše štvrťrokom, keď sa stal poslancom, a svoj podiel v nej predal. Húska argumentuje, že Bioscop vyriešil problém mesta s nájomníkmi piatich bytov v objekte. Tí dali mesto na súd, pretože im neumožnilo byty – a s nimi aj kino ako nebytový priestor – odkúpiť. „Trvalo nám dva roky, kým sme sa s nájomníkmi dohodli. Až potom súd zrušil opatrenie, ktoré mestu zabraňovalo narábať s majetkom.“ Bioscop mal však ako prevádzkovateľ kina najlepšiu šancu dohodnúť sa s nájomníkmi, ktorí by tiež trpeli chátraním objektu. A mesto opäť uskutočnilo predaj bez transparentnej súťaže.
(japa)
