SME
Streda, 1. február, 2023 | Meniny má Tatiana

Mesto vie, kde chce mrakodrapy

Magistrát dokončil prípravu materiálu o výstavbe mrakodrapov v meste. Po jeho zapracovaní by už v centre nemal vyrásť ani jeden. Nekoncepčne stavané výškové budovy by tak mohli byť minulosťou.

Podklady pre regulatívy na stavbu mrakodrapov sú pripravené. Kedy však začnú platiť, nie je známe. Či to bude trvať roky, alebo mesiace, zatiaľ hovorkyňa magistrátu nevedela povedať.Podklady pre regulatívy na stavbu mrakodrapov sú pripravené. Kedy však začnú platiť, nie je známe. Či to bude trvať roky, alebo mesiace, zatiaľ hovorkyňa magistrátu nevedela povedať. (Zdroj: SME – MIROSLAVA CIBULKOVÁ)

Podklad pre regulatív výškových stavieb v Bratislave je už hotový. Potvrdila to hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová.

„Hovorí o tom, kde by mali byť v budúcnosti umiestnené. V centre mesta to určite nie je,“ povedala. „Sú miesta, kde by však mohli stáť.“

Na základe tohto interného dokumentu, ktorý mapuje situáciu v meste a spracúva trendy, magistrát vyberie spracovateľa pre ďalšie zásady. Tieto sa potom zapracujú do územného plánu. Či to však bude trvať roky, alebo mesiace, hovorkyňa nevedela určiť. „Podstatné je, aby bol plán schválený v apríli,“ hovorí.

Ľudia sú proti mrakodrapom

Zatiaľ v meste mrakodrapy a vežiaky pribúdajú bez usmernenia aj napriek tomu, že obyvatelia mesta protestujú.

Medzi kontroverzné stavby, ktorých výstavbu zväčša financujú súkromní developeri, patria napríklad výšková budova na Šancovej ulici, Račianskom mýte, Mýtnej, Radlinského a Fazuľovej ulici či budúca administratívna veža Aupark Tower.

Šancová ako precedens

So stavbou osemposchodovej budovy na Šancovej začala v roku 2003 firma Istroreal. Investor však požadoval jej zvýšenie na 34 podlaží, neskôr ustúpil na 22. Išlo o pamiatkovú zónu, a preto Krajský pamiatkový úrad zvýšenie zamietol. Podľa zistení Slovenskej stavebnej inšpekcie firma už vtedy robila mohutnejšie základy pre vyšší dom.

V súčasnosti rozostavaný projekt vlastní spoločnosť Stelo, ktorá na začiatku tohto roka požiadala o zvýšenie stavby o ďalších jedenásť podlaží, oblasť už nie je v pamiatkovej zóne. Zatiaľ však povolenie nedostali. Roz­pracovaný územný plán zóny však počíta s tým, že v tejto lokalite budú stavať maximálne osemposchodové budovy.

Ochranári podali podnet na stavebnú uzáveru. Z tohto dôvodu všetky stavby viaznu a stavebný úrad nekoná.

Aupark Tower

Verejnú diskusiu vzbudila aj výstavba 22-poschodovej veže Aupark Tower. Stavebné povolenie spoločnosť HB Reavis Group dostala v polovici januára 2005.

Magistrát za zníženie počtu poschodí neúspešne ponúkal developerovi kompenzáciu vo forme lukratívnych pozemkov na petržalskej strane Dunaja. Cena, za ktorú bola HB Reavis ochotná pozemky kúpiť, sa však primátorovi Andrejovi Ďurkovskému zdala veľmi nízka.

Proti výstavbe veže vystúpila aj časť bratislavských architektov, podľa ktorých veža zatieni prirodzené dominanty, napríklad Bratislavský hrad alebo Nový most. Nesúhlasí s ňou ani hlavný architekt mesta Štefan Šlachta.

V súčasnosti je hrubá stavba Aupark Tower hotová. Veža má 22 poschodí a dokončená má byť najneskôr v januári 2008.

Mrakodrapy sú síce odrazom technického pokroku, no výhrady k výškovej výstavbe majú nielen pamiatkari, dopravní inžinieri, ale aj sociológovia či lekári. Obavy sú aj na strane hasičov – v prípade požiaru sa totiž z mrakodrapu ťažko uniká.

Bratislava sa dočká

Bratislava by sa teda konečne mohla dočkať toho, po čom už roky volajú aktivisti. Skončila by sa nekoncepčná výstavba mrakodrapov, pretože štvrte na ich výstavbu by boli určené.

Dnes sa stavajú tam, kde to vyhovuje investorom a starý územný plán to povoľuje. Nový dokument však bude určovať lokality na umiestňovanie výškových stavieb a ich podrobnejšie parametre.

Vypracovať ich nie je jednoduché, situáciu komplikuje napríklad poloha letiska. Preň je obmedzená výška stavieb z východnej strany medzi Starým mostom a Mostom Apollo. Tu by dominanty mohli stáť, boli by však prekážkou pre lietadlá.

Po Miletičovu sa smie stavať len do výšky 40 metrov, vyššie až po súhlase štátnej leteckej inšpekcie.

V zóne Pribinova je zasa dovolená výška 85 metrov. So súhlasom leteckej inšpekcie sa postavilo Press centrum. Budova, ktorá sa v súčasnosti nazýva Tower 115, je teraz najvyššia v meste, má 115 metrov.

Praha: z výstavby nakoniec zišlo

V Prahe sa už viac ako desať rokov prú architekti s pamiatkarmi a investori s Pražanmi. V súčasnosti sa tu však žiaden mrakodrap nestavia a v najbližších rokoch sa ani stavať nebude.

Nedávno chcela americká milionárka Ivana Trumpová postaviť na Malej Strane 285 metrov vysoký hotel, primátor Pavol Bém jej odkázal, že Praha nie je metropolou, kde rastú mrakodrapy.

Pred piatimi rokmi chcel developer postaviť na Pankráci pentagón s viacerými mrakodrapmi za osem miliárd, strhla se vlna nevôle.

Pred rokom chceli v Južnom Meste vybudovať asi 115-metrový mrakodrap Poutník, časť obyvateľov bola proti a na svoju stranu získala nakoniec aj mestskú časť. Napokon z výstavby zišlo.

Zdroj: Lidové noviny
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  3. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  6. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  7. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  8. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  2. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  3. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  4. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  5. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  7. Svalovice sa netreba obávať
  8. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 943
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 7 251
  3. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 4 018
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 213
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 102
  6. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 487
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 388
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 229
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 6 066
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 199
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 698
  4. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 3 558
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 460
  6. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 396
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 167
  8. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 166
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťZatvoriť reklamu