Podklad pre regulatív výškových stavieb v Bratislave je už hotový. Potvrdila to hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová.
„Hovorí o tom, kde by mali byť v budúcnosti umiestnené. V centre mesta to určite nie je,“ povedala. „Sú miesta, kde by však mohli stáť.“
Na základe tohto interného dokumentu, ktorý mapuje situáciu v meste a spracúva trendy, magistrát vyberie spracovateľa pre ďalšie zásady. Tieto sa potom zapracujú do územného plánu. Či to však bude trvať roky, alebo mesiace, hovorkyňa nevedela určiť. „Podstatné je, aby bol plán schválený v apríli,“ hovorí.
Ľudia sú proti mrakodrapom
Zatiaľ v meste mrakodrapy a vežiaky pribúdajú bez usmernenia aj napriek tomu, že obyvatelia mesta protestujú.
Medzi kontroverzné stavby, ktorých výstavbu zväčša financujú súkromní developeri, patria napríklad výšková budova na Šancovej ulici, Račianskom mýte, Mýtnej, Radlinského a Fazuľovej ulici či budúca administratívna veža Aupark Tower.
Šancová ako precedens
So stavbou osemposchodovej budovy na Šancovej začala v roku 2003 firma Istroreal. Investor však požadoval jej zvýšenie na 34 podlaží, neskôr ustúpil na 22. Išlo o pamiatkovú zónu, a preto Krajský pamiatkový úrad zvýšenie zamietol. Podľa zistení Slovenskej stavebnej inšpekcie firma už vtedy robila mohutnejšie základy pre vyšší dom.
V súčasnosti rozostavaný projekt vlastní spoločnosť Stelo, ktorá na začiatku tohto roka požiadala o zvýšenie stavby o ďalších jedenásť podlaží, oblasť už nie je v pamiatkovej zóne. Zatiaľ však povolenie nedostali. Rozpracovaný územný plán zóny však počíta s tým, že v tejto lokalite budú stavať maximálne osemposchodové budovy.
Ochranári podali podnet na stavebnú uzáveru. Z tohto dôvodu všetky stavby viaznu a stavebný úrad nekoná.
Aupark Tower
Verejnú diskusiu vzbudila aj výstavba 22-poschodovej veže Aupark Tower. Stavebné povolenie spoločnosť HB Reavis Group dostala v polovici januára 2005.
Magistrát za zníženie počtu poschodí neúspešne ponúkal developerovi kompenzáciu vo forme lukratívnych pozemkov na petržalskej strane Dunaja. Cena, za ktorú bola HB Reavis ochotná pozemky kúpiť, sa však primátorovi Andrejovi Ďurkovskému zdala veľmi nízka.
Proti výstavbe veže vystúpila aj časť bratislavských architektov, podľa ktorých veža zatieni prirodzené dominanty, napríklad Bratislavský hrad alebo Nový most. Nesúhlasí s ňou ani hlavný architekt mesta Štefan Šlachta.
V súčasnosti je hrubá stavba Aupark Tower hotová. Veža má 22 poschodí a dokončená má byť najneskôr v januári 2008.
Mrakodrapy sú síce odrazom technického pokroku, no výhrady k výškovej výstavbe majú nielen pamiatkari, dopravní inžinieri, ale aj sociológovia či lekári. Obavy sú aj na strane hasičov – v prípade požiaru sa totiž z mrakodrapu ťažko uniká.
Bratislava sa dočká
Bratislava by sa teda konečne mohla dočkať toho, po čom už roky volajú aktivisti. Skončila by sa nekoncepčná výstavba mrakodrapov, pretože štvrte na ich výstavbu by boli určené.
Dnes sa stavajú tam, kde to vyhovuje investorom a starý územný plán to povoľuje. Nový dokument však bude určovať lokality na umiestňovanie výškových stavieb a ich podrobnejšie parametre.
Vypracovať ich nie je jednoduché, situáciu komplikuje napríklad poloha letiska. Preň je obmedzená výška stavieb z východnej strany medzi Starým mostom a Mostom Apollo. Tu by dominanty mohli stáť, boli by však prekážkou pre lietadlá.
Po Miletičovu sa smie stavať len do výšky 40 metrov, vyššie až po súhlase štátnej leteckej inšpekcie.
V zóne Pribinova je zasa dovolená výška 85 metrov. So súhlasom leteckej inšpekcie sa postavilo Press centrum. Budova, ktorá sa v súčasnosti nazýva Tower 115, je teraz najvyššia v meste, má 115 metrov.
Praha: z výstavby nakoniec zišlo
V Prahe sa už viac ako desať rokov prú architekti s pamiatkarmi a investori s Pražanmi. V súčasnosti sa tu však žiaden mrakodrap nestavia a v najbližších rokoch sa ani stavať nebude.
Nedávno chcela americká milionárka Ivana Trumpová postaviť na Malej Strane 285 metrov vysoký hotel, primátor Pavol Bém jej odkázal, že Praha nie je metropolou, kde rastú mrakodrapy.
Pred piatimi rokmi chcel developer postaviť na Pankráci pentagón s viacerými mrakodrapmi za osem miliárd, strhla se vlna nevôle.
Pred rokom chceli v Južnom Meste vybudovať asi 115-metrový mrakodrap Poutník, časť obyvateľov bola proti a na svoju stranu získala nakoniec aj mestskú časť. Napokon z výstavby zišlo.
Zdroj: Lidové noviny
