Štrnásty ročník medzinárodnej prehliadky filmu, televízie a videa Febiofest 2007 bude prebiehať v jedenástich kinosálach ôsmich slovenských miest od 26. marca do 25. apríla. Hlavná časť prehliadky sa uskutoční ako každý rok v Bratislave, kde sa počas festivalového týždňa premietne vyše 150 celovečerných, krátkych, dokumentárnych, experimentálnych a animovaných filmov. Otvárací film Febiofestu Hezké chvilky bez záruky bude mať na Febiofeste slávnostnú predpremiéru a do Bratislavy ho v pondelok 26. marca prídu osobne uviesť režisérka Věra Chytilová, scenáristka Kateřina Irmanovová, herci Jana Janěková, Jana Krausová a David Kraus.
Dominantu programovej dramaturgie budú aj tento rok tvoriť novinky českej audiovizuálnej tvorby (Nový český film, Novinky českej televíznej tvorby, To najlepšie z Febia). Niektoré z nich budú mať diváci možnosť vidieť v slovenskej distribučnej predpremiére. Mnohé z filmov sa však budú uvádzať exkluzívne len na tomto podujatí.
Štrnásty ročník Febiofestu ponúkne pätnásť sekcií (Nový český film, Novinky českej televíznej tvorby, Bonus: Novinky ASFK, Profily Věry Chytilovej, Vasilija Šukšina, Wima Wendersa, Otara Ioselianiho a Krzysztofa Piesiewicza, To najlepšie z Febia, Čínske kvarteto, Ozveny svetových festivalov, Projekt 100-2007, Poľská národná filmová škola Lodž: Vtedy a teraz, Jeden deň pre slovenský film, Pocta Martinovi Slivkovi). foto - internet
|
Toyen Réžia: J. Němec, ČR, 2005, 63 min. Režisér Jan Němec hľadal a skúmal Toyen (1902 - 1980) a Jindřicha Heislera (1914 - 1953), dvojicu popredných európskych surrealistov, zviazaných neviditeľnou pupočnou šnúrou tvorby a emócie. Surrealizmus bol základom ich nezávislosti od politiky, režimov, národnosti, bohatstva a chudoby. Toyen ani Heisler neboli nikdy v manželskom zväzku, nemali deti. Spolu, jeden vedľa druhého objavovali nové umelecké prístupy, poéziu, koláž, fotografické techniky, reklamné artefakty. Toyen niekedy ako muž, inokedy ako obhajkyňa hrubej erotiky, dokonca pornografie. Němec kladie dôraz na ich vízie, ktoré vyzerajú ako počiatok dnešných videoprezentácií. |
|
Goyove prízraky Réžia: M. Forman, USA/Špan., 2006, 114 min. Formanov príbeh sa odohráva v roku 1792, keď Goya nastúpil na španielsky kráľovský dvor ako dvorný maliar. Je založený na vzťahu Goyu a jeho múzy Ines. Treťou postavou veľkej drámy je Goyov priateľ, katolícky mních Lorenzo. V časoch, keď sa Európou šírila francúzska revolúcia, posilnila katolícka cirkev v Španielsku svoju moc znovuobnovením inkvizície, čo malo zastrašiť obyvateľstvo túžiace po revolúcii a nezávislosti od akejkoľvek despotickej autority. Zlom v Goyovom živote nastane, keď Ines obvinia z kacírstva a po vykonštruovanom procese na mnoho rokov uväznia. Za všetkým stojí ľstivý Lorenzo, ktorého city Ines neopätovala. |
|
Hezké chvilky bez záruky Réžia: V. Chytilová, ČR, 2006, 108 min. Tragikomédia Věry Chytilovej Hezké chvilky bez záruky rozpráva o tom, že si nemožno robiť ilúzie. Psychologička Hana sa snaží riešiť najrôznejšie životné situácie svojich klientov, do ktorých zložitých osudov sa zapája tiež jej vlastný životný príbeh. |
|
Grbavica Réžia: J. Žbaniç, Rak./SRN/Bosna a Hercegovina/Chorv., 2005, 90 min. Film bosnianskej režisérky Jasmily Zbaničovej Grbavica nenásilne a citlivo otvára tabu okolo žien vo vojnových konfliktoch. Grbavica je predmestie Sarajeva, kde sa odvíja príbeh slobodnej matky Esmy, ktorá sa snaží utajiť pred svojou dospievajúcou dcérou okolnosti jej počatia. Sára sa vo vypätej situácii dozvedá pravdu o svojom otcovi. Nebol to uznávaný vojnový hrdina (šahíd), ale jeden z anonymných srbských žandárov, ktorí jej matku v lágri znásilňovali. Po odhalení týchto desivých skutočností sa matka s dcérou navzájom odcudzia. V závere filmu predsa len svitá nádej, že si k sebe nájdu cestu. |
