SME
Utorok, 1. december, 2020 | Meniny má EdmundKrížovkyKrížovky

Svetlana Žuchová: Berlínska modrá

Všetko čo sa v diaľke zdá na dosah rúk

nedá sa získať čím skôr

Na nič nečakáme, zbavení hraníc

Vyrazíme, až sa prebudím

(Longital)

Medzi nami náklonnosť

čo po čase bolí

bolesť oddelených ciest

iba chvíľu sme tu spolu boli

(Longital)

V niektoré dni sa človeku zdá, že hrá hudba.

V Berlíne som bola dvakrát. A vždy sa tam diali zvláštne veci.

Raz som prespala na stanici na podlahe verejnej kúpeľne. Dva dni som prespávala u jednej známej a v tretí večer som mala ísť vlakom do Prahy. Vlak som však zmeškala a známa musela odcestovať. Nie, nemusela odcestovať. To som klamala. Ak niekto prespí na podlahe verejnej kúpeľne, praje si, aby známy, u ktorého by mohol nocovať, musel neočakávane odcestovať. V skutočnosti známa nikam neodcestovala. V skutočnosti som sa jej popoludní spýtala, či by som mohla ostať ešte jednu noc. Lebo som tušila, že vlak nestihnem a nechcelo sa mi tak dlho sa potĺkať po neznámom meste. Hoci to bol Berlín. Ale známa sa vyhovárala. Nechcela ma priamo odmietnuť, ale hovorila, že musí veľmi skoro vstávať. Možno v tú noc niekoho čakala. Nechcela som sa vnucovať.

Bola už takmer polnoc a nasledujúci vlak išiel o piatej ráno. Mohla som sa zaviesť do ubytovne, kde sa dalo lacno prespať. Ale tak skoro ráno nechodí ešte metro a na stanicu by som musela ísť taxíkom. V Berlíne je nová hlavná stanica. Presklená budova, ktorá je aj na fotografiách v turistických sprievodcoch. Vraj keď ju otvárali, konal sa na stanici veľkolepý koncert. Známa mi z neho ukazovala fotografie. Po polnoci je stanica prázdna, ale otvorená ostane celú noc. Je to zvláštny pocit, byť na stanici v meste, kde nemám kam ísť. Vôbec nikam nepatrím. Kúpila som si škatuľku cigariet. Dlho som sedela na stĺpiku, ktorým sa zatvárajú miesta na parkovanie, a fajčila. Niekoľkokrát sa mi niekto prihovoril. Niekoľkokrát som za jedno euro išla na záchod a umyla si zuby. Niekoľkokrát som sa rozhodla, že už nebudem fajčiť a niekoľkokrát si opäť zapálila. Potom sa začalo schládzať. Celý deň som sa motala po Berlíne a odfotografovala som sa pred všetkými dôležitými pamätihodnosťami. Nová berlínska stanica nie je ďaleko od centra, ale bola som uchodená a už sa mi nikam nechcelo ísť. Vonku bola tma a zima a vchod do stanice strážilo niekoľko policajtov. Na lavičkách na berlínskej stanici sa nedá ležať, aby sem nechodili prespávať bezdomovci. Pomaly pozatvárali všetky obchody. Dlho som sedela na jednej z lavičiek a triasla sa od zimy. Ešte niekoľkokrát som si zapálila. Potrebovala som si ľahnúť. Do odchodu vlaku ostávalo ešte niekoľko hodín. Nadránom plynie čas najpomalšie a je najväčšia zima. Všetci, čo tu ešte boli, hovorili slovanskými jazykmi. Za ďalšie euro som vošla do kúpeľne. Toaleta pre postihnutých sa používa málo. Berlínska stanica je nová a všetko vyzerá veľmi čisté. Zložila som si veci a posadila sa na zem. Chrbtom som sa oprela o dvere a hlavu som si položila na kolená. Svetlo, ktoré sa zapínalo na fotobunku, o chvíľu zhaslo. Nikto nevie, kde som. Mám vypnutý telefón. Bojím sa tmy, ale škárou pod dverami preniká z chodby trochu svetla.

Keď som zadriemala, búchal ktosi na dvere. Vyskočila som a otvorila. Akýsi zamestnanec v uniforme upratovacej firmy musí každú hodinu skontrolovať čistotu kúpeľní. Kričí, aby som vyšla von. Je to Poliak. Hovorím mu, že mi nie je dobre, a nemôžem zakaždým zaplatiť euro za vstup do kúpeľne. Preto tam radšej ostanem. Kúpeľňa je príjemne vykúrená. Pýta sa ma, či nepotrebujem lekára. Nevyzerám na bezdomovca. Hovorím, že nie, len by som rada ostala nejaký čas vnútri. Súhlasí a až do rána na kúpeľňu neklope. Ležím v tme na bielych kachličkách. Nadránom sa mu to už nezdá a zvonku kričí, aby som konečne odišla. Rozospatá ani neviem, kde som a odpovedám mu po slovensky. Už mu nič nevysvetľujem. Vybehnem z kúpeľne a viem, že ho už nikdy viac neuvidím. O chvíľu ide vlak. Otvárajú prvé obchodíky. V jednom z nich si kúpim teplú kávu a pečivo.

Po druhýkrát mám ubytovanie. Som v Berlíne s dvoma kolegami a spíme v dome v štvrti Pankow. V bývalej východoberlínskej štvrti v paneláku, kde bývajú samí Slováci. Zamestnanci ambasády. Všetko vyzerá ako bratislavské sídlisko, ešte aj na menovkách sú samé slovenské mená. Cez deň máme voľno. Rada chodím po cudzích mestách, ale nerada s cudzími ľuďmi. Poviem si, že to musím vydržať. Vonku je zima, tentoraz je december. Všade sú vianočné stánky a z roštov s klobásami rozvoniava dym. Na obed zjeme kus pečeného mäsa v žemli a vypijeme varené víno. Šálku lepkavú od sladkého vína si nechám a celý deň ju v igelitovom vrecku roznášam v taške. Kolegyňa si išla pred večerným stretnutím na chvíľu ľahnúť. Ostanem v Berlíne sama s kolegom.

Akoby bol Berlín poloprázdny. Obrovské priestranstvá pokryté námrazou. Cudzie výklady s vianočným tovarom. Obchádzame zoologickú záhradu, kde pomedzi latky plota vidno zvieratá, ktoré vydržia zimu. Lamy a kozy. Vo vzduchu cítiť ich teplý trus. Kávu zo stánkov okolo ďalšej stanice. Tej pôvodnej, ktorá je podľa zoologickej záhrady pomenovaná. Všade chodíme peši, ani raz sa neodvezieme metrom. Hoci Berlín je obrovský a prázdny. Niekoľkokrát si niečo odfotografujeme.

Náhle sa niečo deje. Vzduch tmavne súmrakom. Náhodou naďabíme na stĺp, na vrchu ktorého je anjel zo zlatého železa. Tu sa nakrúcal slávny film. K anjelovi sa dá vyjsť po rozheganých točitých schodoch. Najprv treba prejsť podchodom na ostrovček medzi rušnými cestami, na ktorom stojí stĺp s anjelom. Podchod je prekvapivo špinavý. Pri jednej z hlavných pamätihodností nemeckého hlavného mesta som čakala bronz a chróm. Je tu však len obyčajný špinavý asfalt. Steny sú počmárané starými graffiti a vnútro páchne močom. Pripomenie mi to podjazdy na bratislavských sídliskách, ktorými sa vychádza zo zastávok električky. Na betónovom ostrovčeku je vstup do stĺpa s anjelom. Zaplatíme vstupné a veľmi dlho vystupujeme po schodoch, ktoré sa stále viac zužujú. Ku koncu je už schodisko také úzke, že sa po oboch stranách dotýkame stien. Som celkom zadychčaná, ale nechcem zastať. V polovici je odpočívadlo, ale hneď ideme ďalej. Myslím, že kráčam prvá. Celé to trvá veľmi dlho. Akoby sme sa viezli hore výťahom, ktorý nezastavil. Stúpa stále vyššie a vyššie. Nakoniec sme hore. Pri vstupe na železnú plošinu, ktorá obkolesuje obrovského zlatého anjela, sa musíme trochu zohnúť. Fúka silný vietor, takže aj na fotografiách nám vejú vlasy. Anjel je oveľa väčší, ako sme si ho predstavovali. Je obrovský a masívny a zlato sa ligoce ako vyleštené. Pod nami vidno Berlín. Vtedy sa pobozkáme. Berlín je úplne prázdny. Je tu len vietor. Nemyslím na nikoho iného. Je už zreteľný súmrak. Nie je to nič prekvapivé. Nemám rukavice, lebo tohto roku bola mierna zima. Nahými rukami prechádzam kolegovi po skrehnutej tvári. Studenej ako bronz, z ktorého je vyrobená socha. Asi, lebo v skutočnosti je obkolesená pletivom, takže sa jej nedá dotknúť. Sochy ani tváre. Pletivo je natiahnuté aj pod stĺpom. Aby odtiaľ nikto neskočil.

V skutočnosti sme sa nepobozkali. Len fúkal vietor a stĺp sa chvel, lebo pod ním prechádzalo veľa áut. V súmraku bolo vidno ich vianočné svetlá. V skutočnosti sme mysleli na všelikoho iného. Odfotografovala som anjela a poslala domov ememesku. Dolu schodmi sa schádzalo ľahšie. Zdalo sa mi, že bežíme. Schladilo sa a tváre máme skrehnuté od vetra. Aj ruky, lebo nemáme rukavice. Odvezieme sa na Pankow, lebo pred večerným stretnutím sa musíme prezliecť.

Na druhý deň chcem byť sama. Máme ešte niekoľko hodín do odletu lietadla. Teraz sme tu lietadlom. Lacné letenky Air Berlin. Dohodneme sa, že sa za dve hodiny stretneme na rohu ulice, ktorú všetci traja poznáme. Motám sa po dlhánskom bulvári. Volá sa Unter den Linden. V obchodíku so suvenírmi vidím kolegu, ako sa prehrabuje v knihách o Berlíne. Opatrne sa mu vyhnem. Dávam pozor, aby ma nezbadal a vybehnem z obchodu. Chcem byť sama. V bočnej uličke si zapálim. Rozmýšľam, prečo som v noci nevykĺzla z bytu na Pankowe a nezbehla o dve poschodia nižšie. V tričku na nahom tele a bosá po chladnom linoleu berlínskeho paneláka. Kolegyňa spala vo vedľajšej izbe. Nebola by ma počula. Všetko by bolo ako kedysi, keď som bývala s rodičmi v Dúbravke. Známe panelákové chodby popísané perom a autosprejmi. Stačilo by, aby bosá zbehla po schodoch. S rozpustenými vlasmi. V skutočnosti mám krátke vlasy. Nemôžu byť rozpustené. A nevedela som, kde kolega býva. Nemala som kľúče od bytu. Tie mala kolegyňa vo vedľajšej izbe. A ja by som sa nadránom musela vrátiť. Ako by som vysvetľovala, kde som v noci bola. Akoby som musela niekomu niečo vysvetľovať. Kolegyňa by sa iste na nič nepýtala.

Aj tak som len tvrdo spala. A ráno som vyzerala veľmi nevyspaná. Chcela som byť sama a kolegovi na dlhej ulici Unter den Linden som sa vyhla. Ani na Pankowe som mu v noci nezaklopala na dvere.

Cyklus Poviedka na piatok pripravuje Koloman Kertész Bagala. Archív predchádzajúcich poviedok nájdete na http://knihy.sme.sk/poviedka


O autoroch

Autorka poviedky Svetlana Žuchová sa narodila 24. decembra 1976 v Bratislave. vyštudovala psychológiu a medicínu v Bratislave a vo Viedni. Poviedky publikovala v rôznych literárnych časopisoch (Rak, Romboid, Vlna, Dotyky) a v roku 2002 debutovala zbierkou poviedok Dulce de Lechce (Drewo a srd.), ktorá získala prémiu Literárneho fondu. V rokoch 2001 a 2005 bola finalistkou literárnej súťaže Poviedka. V decembri 2006 jej vyšla novela s názvom Yesim a v roku 2007 pripravuje na vydanie román Zlodeji a svedkovia. Je kultúrnou redaktorkou týždenníka Slovo. Venuje sa aj prekladu z angličtiny a nemčiny. Okrem odborných publikácií zo psychológie (Základy hlbinnej psychológie IV a V) preložila divadelné hry Sarah Kane, Marka Ravenhilla, Davida Harrowera, Martina Crimpa a román Michela Fabera Pod kožou. V súčasnosti pracuje a okrem literárnej činnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu psychológie.


Maliar Jozef Vydrnák sa narodil 27. marca 1961 v Trenčíne, žije v Dubnici nad Váhom. Vyštudoval VŠVU v Bratislave, oddelenie grafického dizajnu u prof. Ľ. Longauera. Venuje sa kresbe, maľbe, voľnej a úžitkovej grafike. Vystavoval vo viacerých galériách na Slovensku (Bratislava, Trenčín, Dolný Kubín, Piešťany, Bojnice...) a v zahraničí (Francúzsko, Turecko, Poľsko, Maďarsko, Čechy...). V súčasnosti vystavuje maľby v Galérii M. A. Bazovského v Trenčíne.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  2. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  3. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  4. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  5. Máte problémy s trávením? Známy gastroenterológ radí ako na ne
  6. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  7. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  8. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  9. Zdravé varenie: zábava pre celú rodinu
  10. Venujte na Vianoce darček plný informácií
  1. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  2. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  3. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  4. Novinka medzi prefabrikátmi
  5. Virtuálne prechádzky ako pomoc turistom pri orientácií
  6. 3D virtuálne prechádzky pozdĺž maďarsko-slovenských hraníc
  7. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  8. The future of M&A in Europe
  9. Prvé zamestnanie: 3 veci, na ktoré by ste nemali zabudnúť
  10. ADLO sa presťahovalo bližšie k zákazníkom
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 33 900
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 391
  3. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 14 616
  4. Aká je chémia vôní 10 393
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 9 476
  6. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 394
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 773
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 743
  9. Bývanie v meste predlžuje život 8 167
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 717
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu