Na námestí je osemnásť barov – treba aj devätnásty? pýta sa žena z publika. Odpoveď: „Barov nie je nikdy dosť.“
Otázky sa množia: Majú Staromešťania rozhodovať o sektbare? Alebo má o námestí rozhodovať celé Slovensko? Kto je za a kto proti? Architekt, zelení, ľudia. Záber sa zväčšuje. Komu patrí námestie, centrum hlavného mesta – „srdce Slovenska“. Emócie valcujú.
Gradácia: „Prečo riešime len sektbar,“ pýta sa publikum, „čo americká ambasáda... a stĺpy na reklamu?“ Bar, toalety, sklad. Poklbčime sa za naše námestie.
„Ešte som nič nesľúbil,“ dušuje sa starosta.
Na webe SME sa zase k téme objavuje iný pohľad. Pyramída v centre mesta! Gýč!
„Gýč je baránok Boží, ktorý sníma hriechy umeleckého sveta,“ argumentoval s predstihom na Kremnických gagoch literárny kritik Jiří Olič. A cimrmanovská otázka „A co jmelí?“ by v tomto prípade skôr znela „a čo biznis?“
Biznis je tentoraz schovaný v podzemí na toaletách sektbaru, ktoré budú patriť Starému Mestu. Lukratívnu vrchnú časť bude užívať niekto iný.