V sobotu ráno sa na Železnej studienke stretli ochranári a dobrovoľníci, aby pomohli žabám pri jarnej migrácii. Medzi lesom a jazerami, ku ktorým sa ropuchy presúvajú, je cesta.
„V minulosti tu veľké množstvo žiab uhynulo pod kolesami áut,“ povedala Blanka Lehotská zo združenia Miniopterus. Prvú ochrannú akciu spustil Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny v roku 1986.
„Na začiatku je hĺbenie jarčekov. Pomedzi zatlčené paličky v nich naťahujeme fóliu,“ vysvetľuje učiteľka zo Základnej školy na Nobelovom námestí Darina Petrášová, ktorá prišla s 15 žiakmi. „Chodíme každý rok. Deti sa veľmi tešia a už aj vedia, čo majú robiť,“ pochvaľuje si.
„Osekávam kolíky, aby boli ostré a ľahšie sa zatĺkali do zeme,“ hovorí 13-ročný Roman popritom, ako sa oháňa malou sekerou. „Nie, nebojím sa, že si zaseknem do nohy,“ usmieva sa. Okrem školákov sa na úzkom chodníčku v strmom kopci tiesnia aj skauti z Modry.
Fólia žaby zastaví. Nepreskočia ju ani nepodlezú, nedostanú sa na cestu. Dobrovoľníci ich zbierajú do vedier a prenášajú k vode. „Ročne zachránime šesť až 10-tisíc žiab,“ objasňuje Lehotská. „Keď zábrany postavíme, pravidelne ich kontrolujeme,“ dodáva. V sobotu cez cestu preniesli prvé tri páriky.
Ak je teplo a vlhko, žaby vyzbierajú aj za týždeň. Fólie zložia, keď sa ropuchy začnú vracať do lesa. „Stáva sa, že ľudia vidia žabu pri fólii a neuvedomia si, že je už na ceste späť. Zoberú ju a znova odnesú k vode,“ opísala Lehotská úskalia žabej migrácie.
Autor: dagu
