SME
Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Štefan Žáry: Bratislavský chodec

Z mojich nadrealistických kolegov raný Fabry ma očaril exotikou, Reisel zaujal inovaťou poetickosti, Bunčák iritoval výronom démoniky. Ani jedného som nenapodobňoval. Mojím trvalým ideálom zostával Nezval, jeho ženy v množnom čísle a mestá s prstami dažďa

Bohumil Puskailer: Podhradie 1963.Bohumil Puskailer: Podhradie 1963.

.

Z mojich nadrealistických kolegov raný Fabry ma očaril exotikou, Reisel zaujal inovaťou poetickosti, Bunčák iritoval výronom démoniky. Ani jedného som nenapodobňoval. Mojím trvalým ideálom zostával Nezval, jeho ženy v množnom čísle a mestá s prstami dažďa.

Slovenská nadrealistická skupina sa vyznačovala menšou fundovanosťou než česká, no množstvom tvorivých básnikov bola početnejšia.

Lenže Vítězslav Nezval sa košatel a strmel do intenzity i extenzity. Na druhej strane súrne by sme boli potrebovali výtvarníka surrealistu, povedzme Šímovho typu, jemného lyrického ladenia. Veď Fabry sa špecializoval iba na koláže.

Bez kontinuity s Čechmi

Ako som spomenul, na spoluprácu s českými umelcami sme nesmeli ani pomyslieť a koncepciu zborníkov bolo treba riešiť bez ich účasti, ba bez ich vedomia. Pretrhnutie kontinuity s českou intelektuálnou sférou podmieňovalo každý publikačný čin; keď sa tak stalo, mohli sa privrieť oči aj pred francúzskym „zvrhlým“ vplyvom aj pred poškuľovaním po vzdialenejšej exotike.

Vítězslav Nezval, aj keď nezaradený do zborníka poézie a umenia Sen a skutočnosť a nasledujúcich činov, žil s nami trvalo, bytostne. Fyzicky nás delilo stopäťdesiat kilometrov, pretože v tie roky sa väčšinou zdržiaval u rodičov v Brne, kde trochu písal, viac kreslil, maľoval a hlavne utešoval sa hudbou.

Nad vlnami Dunaja, vo vysokoškolskom internáte, prevracal som listy plešivejúcich platanov a desiatok kníh naozaj „rozhľadenej“ knižnice.

Dopĺňal som si medzery v Nezvalovi, či už to boli manifesty, básnické zbierky, textové experimenty, výtvarné štúdie, alebo romány a veršované hry.

Parafrázovanie parafráz

Znova som sa zahrúžil do villonovských balád, do jeho nedostižných parafráz, kto­rých otcovstvo som prisúdil Nezvalovi dávno predtým, ako zaň bolo možno dať ruku do ohňa.

Neodolal som, začal som parafrázovať parafrázy; sprvu pokusne, neskôr systematicky, až sa rozrástli na celý cyklus. Vo finančnej tiesni som zopár z nich uverejnil v Eláne.

Horšie, že pod vlastným menom. V tomto som, bohužiaľ, Nezvala nenapodobnil, hoci sa mi pozdával jeho šibalský kúsok: ako zavesil balík s „hořkými“ baladami na kľučku dverí nakladateľa Borového (aspoň v karikatúre!) a podstrčil do literatúry figúrku Roberta Davida. Málo chvály od cudzích a množstvo výčitiek od vlast­ných padlo na moju hlavu.

Nezval namiesto snúbenice

V internáte si kolegovia vysokoškoláci vkladali do rámikov snúbenice alebo filmové divy. Nad mojím stolom hľadela zo steny Nezvalova karikatúra od Františka Bidlu. Ukoristil som ju z Kritického měsíčníka a pripísal na ňu iba mne zrozumiteľnú vetu: C'est toi, Isidore!

Nahováral som si, že mi reguluje fantáziu, pritom však, keď som naňho vzhliadol, skôr sa mi zdalo, že jeho priestranné čelo sa brázdi iróniou.

Akoby mi vravel: „Čo je veľa, to je veľa, priateľu!“

Nad mojím stolom hľadela zo steny Nezvalova karikatúra od Františka Bidlu. Ukoristil som ju z Kritického měsíčníka a pripísal na ňu iba mne zrozumiteľnú vetu: C'est toi, Isidore!

Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčín – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Štefana Žáryho Bratislavský chodec. Spomienková esej si všíma Bratislavu štyridsiatych rokov 20. storočia – vtedajšiu metropolu slovenského nadrealizmu, prelínajú sa v nej imaginárne poetické obrazy Starého Mesta s dokumentárnymi faktami či portrétmi spisovateľov a básnikov.

Štefan Žáry sa k nadrealistickému hnutiu pridal v r. 1939 a jeho zbierky Zvieratník (1941), Stigmatizovaný vek (1944), Pečať plných amfor (1944) a Pavúk Pútnik (1946) patria do tohto obdobia tvorby.

Text Štefana Žáryho dopĺňajú fotografie z publikácie Bratislava zadným vchodom 1918 – 2005, ktorú vydalo FOTOFO – Stredoeurópsky dom fotografie Bratislava v roku 2005 a ktorá obsahuje snímky mesta našich i zahraničných fotografov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 514
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 265
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 811
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 447
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 927
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 308
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 969
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 587
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 508
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 6 198
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu