.
„Nemám sa dobre, musím pracovať,“ žartuje. Každý deň upratuje kancelárie v centre, zarába, a tak si prenajíma jednoizbový byt na periférii a má veľké plány.
„Z budúcej výplaty si chcem kúpiť počítač, neskôr auto. Byt stojí síce dosť, ale chcem sa tu usadiť a žiť, splácať úvery ako každý,“ hovorí. „Už som starý, vrazil som peniaze do seba, robím si rekvalifikačný dvojmesačný kurz manažéra a chodím na taliančinu. Jazyk už trocha ovládam, ale chcem mať na to diplom. Školu mám zadarmo vďaka charite.“
Prácu si vybavil legálne, zamestnanie získal za jeden deň. „Vystál som si rad s emigrantmi, mám však výhodu, som občan Európskej únie.“ Do roka si chce vybaviť občianstvo. „Vybaviť si papiere nie je také ťažké. Ťažké je zohnať si prácu. Z cudzincov tu robí každý desiaty. Trh je obmedzený.“
Ako hovorí, Rím sa stáva hlavným mestom Rumunska, každý deň sem prichádza päť autobusov plných Rumunov, ktorí tu chcú začať život. „Majú jedlo a šaty zadarmo a žijú na uliciach, postavia si búdu pri rieke. Je to tragédia. Nepotrebujú nič, je tu teplo. Chodia sem ako do raja.“
Josef hovorí, že tu nikto nikoho netlačí, aby pracoval. Jediná starosť charity je dať bezdomovcom najesť a prinútiť ich vybaviť si doklady.
„Nie som milionár, ale chodím na diskotéku vo štvrtok, piatok a sobotu. Už nikde inde žiť nebudem. Nikto ma nikam nenaháňa, tu bezdomovci nikoho nezaujímajú. Nič nie je zadarmo, všetko niečo stojí, ale keď to chceš, tak to ide,“ uzatvára Josef.
