SME
Piatok, 3. február, 2023 | Meniny má Blažej

Štefan Žáry: Bratislavský chodec

Je na mieste dotknúť sa teraz aspoň zbežne svojbytnosti typu slovenského nadrealizmu v konfrontácii s českým a francúzskym surrealizmom. Nemienim byť arbitrom a riešiť, či bol odvarom alebo esenciou, či vytyčoval alebo napodobňoval.

Karol Plicka: Pohľad z Primaciálneho námestia na Hrad začiatkom 60. rokov.Karol Plicka: Pohľad z Primaciálneho námestia na Hrad začiatkom 60. rokov.

Je na mieste dotknúť sa teraz aspoň zbežne svojbytnosti typu slovenského nadrealizmu v konfrontácii s českým a francúzskym surrealizmom. Nemienim byť arbitrom a riešiť, či bol odvarom alebo esenciou, či vytyčoval alebo napodobňoval.

Podľa Bretonovej definície (ktorú programovo prebral Nezval a najmä Teige) surrealizmus je číry psychický automatizmus, usilujúci sa písmom, kresbou a ďalšími rozmanitými prostriedkami vyjadriť naozajstnú funkciu myšlienky.

Kým výtvarníci hnutia – Štyrský, Toyen a iní – sa definície dosť striktne pridržiavali, nezaostávajúc v ničom za Francúzmi, básnici, v prvom rade sám Nezval, pristupovali k nej príznačne svojsky a rozmanito.

Nezval písal automatické texty zriedka, z hravosti. Skôr vytváral asociačné pásma a básne poetistického doznievania, ktoré bigotný surrealista môže ťažko parodovať. Pritom ho mnohí pokladali za hlavného, ale jediného českého surrealistického básnika, o ktorého sa môže opierať filozoficky impozantne našuchorená teória.

Mne osobne typ nezvalovského surrealizmu najlepšie vyhovoval. Francúzi sa mi pozdávali prehnane posadnutí, z ich psychického automatizmu viala prázdnota, pocit nie hry pre hru, lež hry pre pózu. (Za nijakú cenu by som však nebol takýto názor nahlas prejavil!)

Slovenský nadrealizmus mal v kontexte európskeho surrealizmu svoje osobitné postavenie. Časovo najmladší, líšil sa od francúzskej predlohy, ale aj od českej odrody chápaním i výrazovými prostriedkami.

Už v samom jeho vývine, v priebehu realizovania možno vidieť odlišnosti. Všimnime si začiatky nadrealizmu vo Fabryho Uťatých rukách, Dedinského Krivkách, Fabryho aplikácie v zbierkach Vidím všetky dni a noci a Vodné hodiny hodiny piesočné a napokon jeho rozvitie za vojnových rokov (o ktorých je práve reč), keď slovenský nadrealizmus kulminoval počtom prívržencov, výbojnosťou slova, expanzitou.

Psychická automatika ustupovala čo aj len kradmej kontrole rozumu, intelekt sa nad ňou vznášal ako duch nad vodami, náhodnosť sa podriadila danej alebo aspoň nadškrtnutej téme, divá strapatosť poetickej kozmetike. Treba podčiarknuť, že nadrealizmus nebol iba výrazovým prostriedkom, lež predovšetkým atmosférou, klímou, nazeraním: poetickým i svetonáhľadovým.

Protireakčný a protivojnový postoj mohli avantgardní básnici v danej nepriaznivej situácii najvhodnejšie, najostentatívnejšie vyjadriť výrazovými prostriedkami nadrealizmu, teda smeru, ktorý peklo napádal kadidlom a sírou, ktorý využíval zahmlievacie a oslepujúce vlastnosti slov i napätosť medzi pólmi, kde sa vybíjajú ohnivé reťaze obrazov.

V takomto duchu sa niesla napospol celá vojnová tvorba príslušníkov slovenského nadrealizmu – Avantgardy-38.

Verše z oných čias, jednotlivé i celé zbierky, nezdajú sa mi dnes smiešne ani exotické, ani nedotknuteľné. Sú svedectvom, ilustráciou doby i vývojovým stupňom v literatúre. Na nich sčasti stojí aj dnešná architektonika našej poézie. Mne samému dal nadrealizmus výstroj i výzbroj ako dedičstvo „psychického automatizmu“, o ktorého odautomatizovanie sa postaral súdny intelekt.



Peklo napádal

nadrealizmus kadidlom a sírou, využíval zahmlievacie a oslepujúce vlastnosti slov i napätosť medzi pólmi, kde sa vybíjajú ohnivé reťaze obrazov.

Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčín – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Štefana Žáryho Bratislavský chodec. Spomienková esej si všíma Bratislavu štyridsiatych rokov 20. storočia – vtedajšiu metropolu slovenského nadrealizmu, prelínajú sa v nej imaginárne poetické obrazy Starého Mesta s dokumentárnymi faktami či portrétmi spisovateľov a básnikov.

Štefan Žáry sa k nadrealistickému hnutiu pridal v r. 1939 a jeho zbierky Zvieratník (1941), Stigmatizovaný vek (1944), Pečať plných amfor (1944) a Pavúk Pútnik (1946) patria do tohto obdobia tvorby.

Text Štefana Žáryho dopĺňajú fotografie z publikácie Bratislava zadným vchodom 1918 – 2005, ktorú vydalo FOTOFO – Stredoeurópsky dom fotografie Bratislava v roku 2005 a ktorá obsahuje snímky mesta našich i zahraničných fotografov.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  2. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  3. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  4. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  5. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  6. Dodajte vašej pokožke šťavu
  7. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  1. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  3. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  6. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  7. Dodajte vašej pokožke šťavu
  8. Trh s nehnuteľnosťami praje prenájmom
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 11 400
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 10 330
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 3 043
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 786
  5. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 731
  7. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 027
  8. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 915
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  6. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  1. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 416
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 5 196
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 681
  4. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 909
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 698
  6. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 3 347
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 2 987
  8. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 2 972
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
SkryťZatvoriť reklamu