Bielo-modrá výstava dekoračnej keramiky

e. Zároveň prináša poznanie o "bielo-modrom dekore", ktorý sa stal symbolom úzkych, interkultúrnych vzťahov.

Dejiny vzácnej dekoračnej keramiky zdobenej kobaltovo modrou farbou siahajú až do 10. storočia. Dnešné štáty Egypt a Irán patrili k najstarším náleziskám, odkiaľ ich expotovali do celého sveta. Objekty zdobené minerálnym farbivom sa stali vzácnosťou, s ktorou sa obchodovalo ako so zlatom.

Od 14. storočia sa kobaltová modrá dostala do Číny, kde začali s jej produkciou. Typický čínsky modro-biely porcelán potom rozšíril do vtedajšej Perzie, Osmanskej ríše a nakoniec sa stal vyhľadávaným artiklom v Európe. Perzskí a arabskí obchodníci vybudovali intenzívny obchod s kobaltom, avšak v 16. storočí prevzali ázijský obchod Európania - Portugalci a Holanďania.

Na aukciách sa čínsky porcelán predával po tisíckach kusov ako úžitkový riad, ale aj ako dekorácia reprezentačných priestorov. Čínske manufaktúry sa dokázali prispôsobiť dopytu a dodávali dekorácie a formy prispôsobené európskemu štýlu. Dopyt po čínskom porceláne pretrvával v Európe aj v islamskom svete až do 20. storočia. Vzmáhala sa aj masová výroba imitácií vo Vietname, Kórei a Japonsku.

V Európe sa dekoračné predmety stali symbolom nového životného štýlu. Záujem o čínske umenie sa premietal aj do architektúry, priestorovej kompozície, odevov či dekorácií. V počiatkoch európskej produkcie porcelánu v 18. storočí slúžili ázijské vzory manufaktúram vo Viedni a nemeckom Meissene.

Výstava Bielo-modré objekty... je úvodnou tematickou prezentáciou vytvorenou z ázijskej zbierky MAK-u, ktorá obsahuje viac ako štyristo výstavných objektov. Záujemcovia ich môžu vidieť až do 9. septembra. Múzeum úžitkového umenia na Stubenring 5 je otvorené denne okrem pondelka od 10.00 do 18.00. Nočné prehliadky sú v utorok až do polnoci. Základné vstupné je 7,90 eura, vstup pre študentov do múzea je zdarma a pre ostatných návštevníkov sú prezentácie voľne prístupné každú sobotu.

FOTO - MAK