ú do podunajských lužných a malokarpatských lesov.
V hlavnom meste by sa podľa nej mal znížiť výrub stromov a obmedziť zaberanie ornej pôdy, trávnikov a viníc pre výstavbu. Bratislava by mala mať vyčlenené tzv. nezastavateľné plochy.
„Ešte nezastavané územia sú totiž veľmi hodnotné, je tu kvalitná pôda, biotopy a zdroje pitnej vody,“ konštatovala Hrnčiarová, ktorá sa zúčastnila aj na pripomienkovaní návrhu Územného plánu Bratislavy. Vo svojom stanovisku magistrát upozornila na to, aby kritickejšie posudzoval ďalšiu výstavbu v Bratislave. „Rozvoj mesta musí byť v súlade s prírodnými podmienkami.“
Cieľom projektu, ktorý včera predstavili, bolo vypracovať na základe krajinnoekologických podkladov hlavné zásady ďalšieho rozvoja Bratislavy a jej 17 mestských častí.
Pri príprave publikácie Hrnčiarová s kolektívom vypracovala ekologické, fyzicko-geografické a socio-ekonomické charakteristiky územia, na základe ktorých navrhli ekologicky optimálne využívanie územia celého mesta.
Získané poznatky by sa mali využívať pri urbanistickom zámere v akejkoľvek mestskej časti Bratislavy.
