Kukura Arénu odklial
V septembri 2002 sa stal riaditeľom divadla Aréna Juraj Kukura. Zvíťazil vo výberovom konaní, ktoré na tento post vyhlásil Bratislavský kraj. Okrem neho sa o funkciu uchádzal člen divadla Stoka a hudobný skladateľ Ľubo Burgr.
„Kukura divadelný priestor v Aréne odklial a sfunkčnil. Je to ťažký a problematický priestor, s ktorým si poradí len dobrý scénograf. Pasívneho tvorcu zničí, invenčnému však poskytuje možnosti, ktoré ešte neboli vyčerpané. Okrem toho Kukura začal využívať aj malú sálu, ktorá je komorná,“ hovorí divadelná teoretička, profesorka Soňa Šimková z Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení .
Divadelný priestor Arény je podľa nej rovnakou „pascou“ ako lokalita, v ktorej sa nachádza. „Petržalský breh Dunaja a územie vedľa Sadu Janka Kráľa bolo roky urbanisticky zakliate a ťažko dostupné územie. Na druhej strane je to pekné miesto, ktoré má genius loci.“
Letná scéna na mieste lunaparku
Pred rokom mala divadlu Aréna pribudnúť letná scéna na susedných pozemkoch, kde bol predtým lunapark. Divadlo ju chcelo využívať na letné predstavenia pod holým nebom. Plánoval to bývalý župan Ľubo Roman a bol to nápad riaditeľa Juraja Kukuru.
Týmto spôsobom chcel zaistiť aj to, aby priestor nebol využívaný bez koordinácie s divadlom na väčšie podujatia – napríklad koncerty, ktoré by mohli rušiť predstavenia aj skúšky v Aréne.
Podľa hovorkyne magistrátu Evy Chudinovej mesto eviduje záujem zo strany divadla na prenajatie priestoru po bývalom lunaparku. „Žiadosť poslal riaditeľ Juraj Kukura na magistrát ešte vlani. O priestor bolo viacero záujemcov a komisia pre nájom nebytových priestorov počas minulého týždňa rozhodla, že ho prenajme Aréne. Magistrát sa skontaktuje s Jurajom Kukurom, aby potvrdil svoj záujem z minulého roka a spresnil, ako využije priestor.“
Divadlo dostane od kraja menej ako vlani
Zriaďovateľom divadla Aréna je Bratislavský samosprávny kraj. Okrem Arény pod kraj patria aj Astorka Korzo 90, Ludus a Bratislavské bábkové divadlo. Minulý rok dostala Aréna 12,2 milióna, na tento schválili poslanci o 1,1 milióna menej.
V správe o stave kultúrnych zariadení je nedostatok finančných prostriedkov na obsahovú a programovú činnosť divadiel označený ako status quo. Zmenu by mala priniesť nová koncepcia kultúry na roky 2007 – 2013, hotová v druhom polroku. Vypracuje ju tím odborníkov z Divadelného ústavu, Ministerstva kultúry, Národného osvetového centra a pracovníkov oddelenia kultúry úradu BSK. „V súčasnosti vyberáme pracovníkov, zloženie tímu prerokuje komisia školstva a kultúry,“ povedala hovorkyňa kraja Milka Podmajerská.
Rekonštrukcia Arény a Milan Sládek
Myšlienku obnovenia divadla začiatkom 90. rokov presadzoval svetoznámy mím a choreograf Milan Sládek, ktorý sa vrátil na Slovensko z Nemecka.
V roku 1992 sa začali práce na projekte rekonštrukcie, o dva roky neskôr stavebné práce. Milan Sládek v roku 1994 otvoril v Aréne Medzinárodný inštitút pre pohybové divadlo a od roku 1997 bol riaditeľom divadla, ktoré ešte patrilo k štátnym.
Rekonštrukciu budovy však neukončili a stavbu skolaudovali len podmienečne. Sládek tu viedol školu pantomímy a pohybového divadla a aj tvorba Arény sa zameriavala výlučne na tento špecifický divadelný žáner. Peniaze divadlo dostávalo v prvom rade z dotácií ministerstva kultúry, potom od kraja a sponzorov.
Sládek sa však v tom čase sťažoval, že väčšinu prostriedkov pohlcujú práce na budove a na tvorbu ich zostáva málo.
Divadlo bez divákov
Ďalším veľkým problémom divadla bolo, že doň nechodili diváci. Milan Sládek počas piatich rokov urobil v Aréne šesť inscenácií a zorganizoval sedem ročníkov festivalu pantomímy Kaukliar, ktorý po jeho odchode zanikol.
Problém divadla počas Sládkovho obdobia bol podľa profesorky Šimkovej v tom, že ustrnulo. Existencia divadla, ktoré je zamerané len na pantomímu, je v meste utópiou.
Keď v roku 2002 Aréna prešla spod krajského úradu pod správu Bratislavského samosprávneho kraja, Milan Sládek odišiel z postu riaditeľa a župan Ľubo Roman vyhlásil, že Arénu treba oživiť.
Nové tímy tvorcov
V súčasnosti je Aréna vyprofilovaná ako divadlo, ktoré poskytuje priestor najmä mladým tvorcom: dramaturgovi Martinovi Kubranovi, režisérovi Martinovi Čičvákovi či režisérovi a scenáristovi Rastislavovi Ballekovi, ako aj mladému absolventovi VŠMU Mariánovi Amslerovi.
V inscenáciách hrá mnoho mladých hercov. Dramaturgia sa sústreďuje na modernú dramatiku – súčasnú svetovú a pôvodné slovenské scenáre.
V čase, keď podľa profesorky Šimkovej divadlám v Bratislave hrozí, že sa na seba môžu začať podobať a chýba tu niečo, čo by sa nápadne vymykalo, v Aréne sa zjavili nové tímy tvorcov. „Bolo by dobré, keby si Aréna udržala trend nezameniteľnosti a neupadla do šablóny.“
Duch minulosti a návrat k atraktívnosti
Aréna má tradíciu miešania žánrov. Ešte keď v prvej polovici 19. storočia na Tyršovom nábreží stála len drevená letná scéna, striedali sa tu artisti a krotitelia zvierat s divadelnými súbormi. Po revolúcii 1989 tu vystúpilo avantgardné holandské zoskupenie Dogtroep. Jeho predstavenie bolo montážou atrakcií – živej hudby, bizarných kostýmov, ohnivých strojov a artistických výkonov.
V dnešnom divadle sa snažia tvorcovia o súčasné umelecké inscenácie, no zároveň tu má priestor muzikál a opereta. Možno sa v tejto lokalite stále prejavuje duch minulosti, a preto sa v Aréne stretáva vážne umenie s ľudovou zábavou a atrakciami. „Hranice medzi formami a žánrami, vysokým a nízkym sú zrušené. Žánre sa vzájomne prestupujú, miešajú a zbližujú. Tvorcovia sa snažia vrátiť divadlu atraktívnosť,“ hovorí profesorka Šimková.
To najlepšie z repertoáru: Koza, Tiso a Husák
Za najlepšie inscenácie považuje profesorka Šimková inscenácie Tiso, Husák a Koza alebo kto je Sylvia. Zaujímavé bolo predstavenie Boh je DJ. Sklamaním pre ňu je Plyš. Hvoreckého román nie je podľa nej dobre zdramatizovaný (dramatizoval ho autor sám) a herci textu neveria. Neprijíma ani inscenácie Tatoo a Svätá rodina.
Tento rok plánuje divadlo uviesť aj operetu Gejzu Dusíka. Má oživenie tohto žánru nejakú perspektívu?
„Dá sa v tom vidieť aj určitá ideologická a politická rehabilitácia žánru, keďže opereta bola u nás ako buržoázny žáner potieraná. Mne opereta nechýbala nikdy, ale ak chcú znovu objaviť slovenského autora a prekvalifikovať jeho dielo z mainstreamu na niečo avantgardné, tak to môže dopadnúť zaujímavo,“ odpovedá profesorka Šimková.
Divadelné Dosky
najlepší mužský herecký výkon – Juraj Kukura (Koza alebo Kto je Sylvia?) a Marián Labuda (Tiso)
najlepší ženský herecký výkon – Emília Vášáryová (Koza alebo Kto je Sylvia?)
najlepšia inscenácia – monodráma Tiso podľa scenára Rastislava Balleka
najlepšia scénická hudba – Peter Groll za hudbu k inscenácii Tiso
objav sezóny – kolektív tvorcov pod vedením Rastislava Balleka a Martina Kubrana za inscenáciu Tiso
Petržalská vodná veža a domček
V tesnej blízkosti divadla zaujme aj veža a starý domček. Bývalá vodná veža pri Aréne zásobovala vodou divadlo a prevažnú časť Petržalky. Mestský vodovod sa v Bratislave budoval síce koncom 19. storočia, ale v Petržalke bol dobudovaný neskôr. Vežu postavili pár rokov predtým ako divadlo.
Dnes je v zanedbanom stave a schody, ktoré vedú k jej vrcholu, sú zničené. Veža aj pozemok pod ňou patria Bratislavskému samosprávnemu kraju, žiaden plán na jej využitie zatiaľ neexistuje. Dom pri veži slúžil na jej obsluhu. Divadlo, veža aj dom sú národnými kultúrnymi pamiatkami. O dom sa kraj súdi s mestom.
Plánované inscenácie
2006/2007
Matka Guráž – George Tabori (marec)
Tanec v daždi – Richard Alferi (máj)
Pod cudzou vlajkou – Gejza Dusík
Do konca sezóny 2006/2007 bude v Aréne päť jazzových koncertov Matúša Jakabčica a jeho hostí.
2007/2008
Pustite psov – Viliam Klimáček
Šesť hodín tanca – Richard Alferi
Rock and roll – Tom Stoppard
Boh pustošenia – Jasmina Reza
V lete bude v Aréne už piata Detská univerzita (divadlo ju organizuje v spolupráci s Univerzitou Komenského)
 Inscenácia Tiso dostala štyri divadelné Dosky. FOTO – DIVADLO ARÉNA |
