Mestskí poslanci v Modre projekt pre chránené bývanie pôvodne jednohlasne schválili. Obyvatelia domu však ľudí s mentálnym postihnutím za susedov nechceli.
Poslanci svoje rozhodnutie začiatkom novembra opäť takmer jednohlasne zrušili. Primátor Modry Peter Majtán to odôvodnil úspornými opatreniami samosprávy.
Chránené bývanie mal financovať Bratislavský samosprávny kraj, čiastočne malo prispieť mesto. Bežné náklady by hradili obyvatelia chránených bytov.
Projekt vypracovala Silvia Kubánková, ktorá dlhodobo pracuje v sociálnej oblasti. Podieľal sa na ňom mestský úrad a Združenie na pomoc mentálne postihnutým.
Nechcení
Obyvatelia domu proti chránenému bývaniu spísali petíciu. Pre médiá povedali, že ľudia s mentálnym postihnutím byznížili ceny ich bytov. Negatívne by vraj mohli ovplyvniť aj malé deti, ktoré v dome žijú.
„Vyznieva to, ako by to boli zločinci, skupina s nižšou hodnotou,“ povedala Iveta Mišová zo Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím. „Je normálne, že by si ktokoľvek z nás vyberal suseda? Čo je dôvodom, že ľudia s mentálnym postihnutím sú odmietaní v komunite, v ktorej i tak doteraz žijú?“
V stanovisku k petícii združenie vyzýva primátora Modry aj mestských poslancov, aby prehodnotili uznesenie, ktorým chránené bývanie zrušili.
Argumenty
Majtán povedal, že mesto začalo s úspornými opatreniami a samosprávny kraj znížil sumu, ktorou mal prispievať. Na takýto projekt nie sú peniaze. Majtán navrhol, nech chránené bývanie platí Kubánková. Dodal, že v meste už je zariadenie sociálnych služieb, ktoré spravuje BSK. Vytvoriť tu chránené bývanie teda nie je nutné.
Inventár verzus normálny život
Na rozdiel od pobytu v zariadení sociálnych služieb však bývanie v bežnom dome umožňuje ľuďom s mentálnym postihnutím začleniť sa do spoločnosti.
„V zariadeniach s celoročným pobytom sa z nich stáva inventár, strácajú svoju identitu,“ povedal riaditeľ pracovno-socializačného centra Lepší svet Dušan Mikulec. „V chránených bytoch žijú normálnym životom, nakupujú, cestujú dopravou ako ostatní.“ Tento spôsob je výhodnejší aj pre štát a v konečnom dôsledku lacnejší.
Chránené bývanie v bežnom dome prevádzkuje Združenie na pomoc mentálne postihnutým. „Na začiatku sme sa s obyvateľmi domu stretli a zodpovedali sme ich otázky,“ objasnila Mišová. Dodala, že v prípade bývania v Modre mohlo s obyvateľmi domu komunikovať sociálne oddelenie mestského úradu. Dom, v ktorom má chránené bývanie Lepší svet, patrí bratislavskému magistrátu.
Hodnoty
„Hodnota domu by mala skôr narastať,“ povedal Mikulec. Obyvatelia chránených bytov sú pod dohľadom a väčšia pozornosť sa sústreďuje aj na samotný dom. „Stáva sa bezpečnejším, ľudia bývajú v pokojnejšom prostredí,“ vysvetlil Mikulec. O situáciu v dome sa viac zaujímajú inštitúcie, ktoré kontrolujú dodržiavanie hygieny a bezpečnosti.
