V paláci objavili kostru psa aj gril

Počas archeologického výskumu, ktorý robí Mestský ústav ochrany pamiatok v Apponyiho paláci, tu našli nálezy mapujúce osídlenie tejto parcely od novoveku (18. storočie) až po neskorú dobu laténsku (1. storočie pred Kristom).

Výskum sa začal v roku 2005 ešte pred rekonštrukciou paláca. Najprv architektonickým výskumom budovy a potom suterénu. V rámci výskumu budovy mali odborníci nájsť čo najviac pôvodných prvkov a artefaktov. Tie po zreštaurovaní osadia naspäť.

Palác patril k najluxusnejším v meste

„Výskum ukázal, že pred Apponyiho palácom na mieste už stál Nádašdiho palác. Ten kúpil Apponyi za 14-tisíc zlatých a prestaval ho na jeden z najluxusnejších v meste,“ hovorí Ivo Štassel z Mestského ústavu ochrany pamiatok.

Pri stavbe nového paláca však ostali zachované aj základy predošlého.

K najmladším nálezom patria tie z obdobia 16. až 18. storočia, našli ich v rôznych častiach parcely. Ide napríklad o líniu kanalizačného zberača z 18. storočia alebo studňu zo 16. storočia.

Sedemnásť strieborných

Archeológovia našli aj sedemnásť strieborných denárov z Uhorska z obdobia panovania Ferdinanda I. a Maximiliána II. „Takúto hotovosť mohol mať pri sebe napríklad tovariš. Dalo sa za ňu kúpiť napríklad 17 kurčiat alebo šesť husí či 14 litrov vína,“ povedal archeológ Jozef Kováč.

Výskum identifikoval aj najstaršiu murovanú stenu na parcele – bola súčasťou stredovekého domu z druhej polovice 13. storočia. Ten bol najprv rozdelený na dva priestory, o vyše dvesto rokov ho rozšírili o prístavbu.

Pri pozostatkoch stien objavili aj ďalšiu studňu na parcele. Zanikla na prelome 14. a 15. storočia. Podľa archeológa Branislava Resutíka je veľmi významná samotná poloha paláca. „Nachádzal sa v centre stredovekého mesta.“ Z obdobia stredoveku objavili najmä nálezy skla – poháre a fľaše.

Veľkomoravské hroby

K ešte starším nálezom patria dva hroby z veľkomoravského obdobia a tretí z obdobia sťahovania národov, v ktorom naš­li hrniec a bronzový prsteň. Tieto nálezy dokladajú kontinuitu osídlenia územia. Rovnako ako zvyšky drevo-hlineného domu z dvanásteho stroročia, ktoré našli pod podjazdom paláca.

„Keltský“ pes

Najstaršie osídlenie parcely, na ktorej stojí Apponyiho palác, bolo v období laténskej doby (1. storočie pred Kristom), keď bolo na na území Bratislavy keltské oppidum. Z tohto obdobia tu našli dve studne, hrnčiarsku pec a železný rošt.

„Jedna zo studní má štvorcový tvar – čo je raritou, v nej sme našli aj kostru psa. Rošt je jediným exemplárom v strednej Európe, pec na vypaľovanie keramiky je v zachovalom stave a je mimoriadne veľká,“ povedal archeológ Andrej Vrteľ.

Všetky nálezy po ukončení archeologického výskumu vystavia v suteréne podjazdu Apponyiho paláca. Pec bude aj neskôr súčasťou jeho priestorov.

Medzi nálezmi sú aj strieborné denáre. FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ