SME
Sobota, 3. december, 2022 | Meniny má Oldrich

Štefan Žáry: Bratislavský chodec

Nezval si výslovne pochvaľoval, aké je príjemné byť medzi štyrmi stenami v meste, o kterém člověk nic neví. Aj toto konštatovanie nasvedčuje, že videl Bratislavu po prvý raz. Nám je na druhej strane známe, že táto prvá je súčasne jeho predposlednou návšte

Josef Moucha (1956) roku 1989 založil Aktív voľnej fotografie a v roku 1991 Pražský dom fotografie. Od 80. rokov cestuje po svete a fotografuje rôzne mestá.Josef Moucha (1956) roku 1989 založil Aktív voľnej fotografie a v roku 1991 Pražský dom fotografie. Od 80. rokov cestuje po svete a fotografuje rôzne mestá.

vou v mes­te na Dunaji, kam znova zavítal po dvoch rokoch, už oficiálne, na pozvanie záujemcov o modernú poéziu.

Nezval si výslovne pochvaľoval, aké je príjemné byť medzi štyrmi stenami v meste, o kterém člověk nic neví. Aj toto konštatovanie nasvedčuje, že videl Bratislavu po prvý raz. Nám je na druhej strane známe, že táto prvá je súčasne jeho predposlednou návštevou v mes­te na Dunaji, kam znova zavítal po dvoch rokoch, už oficiálne, na pozvanie záujemcov o modernú poéziu.

(Nezval prednášal v Zrkadlovej sieni radnice v rámci cyklu, usporadúvaného Umeleckou be­­sedou slovenskou a Spolkom slovenských spisovateľov, do ktorého prispel napríklad aj Otakar Fischer.

Tretiu návštevu – tentoraz priateľskú – chystali slovenskí nadrealisti, ktorí listami i osobne pozývali Nezvala od konca vojny sporadicky aspoň dva-tri roky. Zostalo pri sľube a trpezlivom očakávaní, postupne vetrajúcom a vyludzujúcom hudbu vzdialených sfér. Krásné, proslulé město Bratislava stratilo preňho príťažlivosť, hlas jeho sirén stratil inšpiračnú silu.)

Z tohto hotelíka (hotela Dax – pozn. red.), malého labyrintu, vybral sa básnik (jeho partnerku teraz necháme bokom) objavovať mesto, peši i električkou, na dúšok i prerývane: ako to vyhovovalo jeho rozmarom i jeho hádam ešte nepře­kle­pá­­vajícímu sa srdcu.

V snahe utvoriť si celkovú predstavu hodlal sa zaviezť električkou někam na opačný konec města, lež zámer prekazil pohľad na marhuľové stánky, ktoré lemovali chodníky, znepokojujúc farbou i vôňou sezónneho ovocia ohúrených návštevníkov. Neodolal a vystúpil z električky.

Bratislava sa mu zdala jediným marhuľovým trhom. Okrem sem-tam roztratených stánkov priťahoval ho najmä priestor pred tržnicou, ktorý v mesiaci júni naozaj hýrieval prvými letnými plodmi južného mesta nedaľeko hraníc.

(A to ešte Nezval nemal príležitosť vidieť toto mesto uprostred vinohradov v záplave marhuľových a broskyňových kvetov, ktoré tvorili neoddeliteľný rajský val, ružovofialové opojné opevnenie! Bola to najslávnostnejšia iluminovaná korunovácia jari.)

Pravda, Nezval exponuje náladu večerným prísvitom; pred ostrou farebnosťou dáva prednosť matnému lesku, pripravujúc si takto vhodný vstup do atmosféry, ktorú uprednostňoval – do stredovekého zátišia.

A nesklamal sa, našiel ho. Onedlho zostupoval po ohlodaných schodoch do podmanivých závitov mestského pupka, do Baštovej, Klariskej, Kapitulskej, Kapucínskej a podobných kláštorných či hradných uličiek, až napokon natrafil na ohromne masívnu budovu, vyrůstající v dolíku, ze všech stran obklíčenou domy, takřka nepřís­tup­nou.

Dozaista myslí Dóm sv. Martina. Jeho monumentalita sa snúbi so všednými starobylými končinami, uprostred, ktorých sa vypína.

Podobné budovy stavia iba spánok.

Takové budovy vídávám jen ve snách. To je veta, ktorú doslovne alebo obmenenú možno nájsť v nejednom verši či básnickej próze Vítězslava Nezvala, jeho francúzskych spolupútnikov z Bretonovho kruhu, veta, ktorej stopy vedú priamo k Lautréamontovi.

Krásne, preslávené mesto Bratislava stratilo pre Nezvala príťažlivosť,

hlas jeho sirén stratil inšpiračnú silu.

Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčín – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Štefana Žáryho Bratislavský chodec. Spomienková esej si všíma Bratislavu štyridsiatych rokov 20. storočia – vtedajšiu metropolu slovenského nadrealizmu, prelínajú sa v nej imaginárne poetické obrazy Starého Mesta s dokumentárnymi faktami či portrétmi spisovateľov a básnikov. Štefan Žáry sa k nadrealistickému hnutiu pridal v r. 1939 a jeho zbierky Zvieratník (1941), Stigmatizovaný vek (1944), Pečať plných amfor (1944) a Pavúk Pútnik (1946) patria do tohto obdobia tvorby.

Text Štefana Žáryho dopĺňajú fotografie z publikácie Bratislava zadným vchodom 1918 – 2005, ktorú vydalo FOTOFO – Stredoeurópsky dom fotografie Bratislava v roku 2005 a ktorá obsahuje snímky mesta našich i zahraničných fotografov.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  4. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  5. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  6. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  7. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. V dôsledku nadmerného užívania alkoholu umiera čoraz viac ľudí
  4. Ikonický projekt Metropolis vyhral CIJ Awards
  5. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  6. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  7. dm a jej zákazníci podporili inštaláciu fotovoltických panelov
  8. Zimná ríša divov Maďarska
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 10 872
  2. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 7 807
  3. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 5 366
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 2 871
  5. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 2 488
  6. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 2 478
  7. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 2 344
  8. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 1 750
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 244 969
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 7 523
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 927
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 4 846
  5. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 4 075
  6. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 626
  7. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 332
  8. Post Bellum SK: Bez nohavíc, s krvavými stehnami i nosom musel šliapať po ulici k mame 2 230
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
SkryťZatvoriť reklamu