SME
Nedeľa, 2. október, 2022 | Meniny má Levoslav

U Srholca varia sto obedov denne

Pre niektorých je starostlivosť o ľudí na okraji spoločnosti poslaním. Chcú im vytvoriť domov, v ktorom okrem dôvery očakávajú aj zodpovednosť.

Kňaz Anton Srholec sa v ubytovni Resoty stará o chudobných, chlapcov z det­ských domovov alebo o tých, čo sa vrátili z väzenia.Kňaz Anton Srholec sa v ubytovni Resoty stará o chudobných, chlapcov z det­ských domovov alebo o tých, čo sa vrátili z väzenia. (Zdroj: SME – PAVOL FUNTÁL)

Ubytovňa pre bezdomovcov Resoty sa od ostatných domov na konci Podunajských Biskupíc zdanlivo nelíši. Biely domček sa však za malou bránou rozrastá do labyrintu chodieb a prístavkov.

„Žijú tu muži, ktorí sa z rôznych dôvodov dostali na okraj spoločnosti,“ hovorí kňaz Anton Srholec, ktorý Resoty vedie od otvorenia pred 15 rokmi.

„Chudobní, ktorí nemajú z čoho zaplatiť domov dôchodcov, chlapci z detských domovov, ľudia, ktorí prišli o byt alebo sa vrátili z väzenia,“ upresňuje.

Teplo, pokoj a práca

V súčasnosti sú všetky postele obsadené, v Resotách býva asi 60 mužov. „Mierou starostlivosti o bezdomovcov je počet obsadených postelí a navarených obedov. Potrebujú však aj teplo náhradného domova, starostlivosť, ošetrenie, radu, pomoc pri hľadaní práce aj láskavý dozor,“ opisuje filozofiu ubytovne Srholec.

Niektorí muži pracujú alebo si privyrábajú brigádami, doma ostávajú väčšinou starší alebo tí, ktorí majú psychické problémy a nevedia sa o seba postarať.

Smrť – súčasť života

Dnes doobeda sa v chodbách ozýva len šuchot pomalých krokov starých mužov, útržky polohlasných rozhovorov. Pokojnú atmosféru zabehnutého rytmu dňa narušuje zvláštny pocit nepokoja a smútku.

Niekoľko mužov nazerá do jednej z izieb. „Aj toto je súčasť života,“ hovorí kňaz. Ukazuje pritom na starého muža v posteli, ktorý toto ráno umrel. „Nikoho už nemal, viacerých sme takto dochovali až do konca,“ dodáva.

V izbe sa tiesnia spolubývajúci a priatelia. Pokyvkávajú hlavami, pokašliavajú, aby zakryli dojatie. Občas niekto pološeptom vysloví meno zosnulého. Sú smutní, ale zároveň sa zdá, že aj zmierení.

Pod oknom pri fajčiarskej lavičke na chodbe horia sviečky. Mužov, ktorí tu takmer mlčky pofajčievajú, spoza okna pozoruje mačka.

„Pomodlili sme sa za Lajka,“ hovoria Srholcovi. Ten vysvetľuje, že starému mužovi pred smrťou priatelia pripravili rozlúčku. „Zomrel ako kráľ. Pomazali sme ho. Všetci si okolo neho posadali, dali mu zafajčiť aj pohár vína vypiť. Nechceli dopustiť, aby odišiel bez toho,“ opisuje posledné chvíle vyše 70-ročného muža.

Trpaslíci okolo Snehulienky

Život v ubytovni pokračuje ďalej. Na chodbe začína rozvoniavať kapustová polievka. „Denne navarím aj sto obedov,“ hovorí kuchárka Helena. Je už na dôchodku, každý deň však prichádza na štyri hodiny do služby. „Varím podľa toho, čo máme na sklade. Minulý rok sme natlačili 400 kilogramov kapusty. Jedlo musí byť výdatné. Na raňajky robím dobrý čaj, mávame aj buchty, koláče, občas palacinky a vždy chlieb,“ prezrádza o jedálničku.

S prípravou jedla jej pomáhajú traja osvedčení pomocníci. V kôlničke na dvore čistia zeleninu. So Srholcom žartujú, že okolo kuchárky Helenky sa točia ako trpaslíci okolo Snehulienky. „Chystáme zeleninu na ďalší deň,“ hovorí jeden z nich. „Máme teraz veľa petržlenu, ten je dobrý do polievok. Ja pomáham rád. Musím stále niečo robiť. Som už dôchodca, von moc nechodím. Tu si posedím na vzduchu a trochu som užitočný.“

Berú si viac ako dokážu zjesť

V kuchyni na dvoch šporá­koch stojí hrniec, skôr kotol plný polievky. „Ľudia, ktorí idú do práce, ju dostávajú do hrncov, ostatní si naberú, koľko potrebujú,“ vysvetľuje Srholec. Menšie hrnce sú takmer v každej izbe.

Niektorí si berú viac jedla, ako dokážu zjesť. Starý muž, ktorého volajú Dedo, má strach, že ostane hladný. Na stole má takmer celý peceň chleba a plný tanier oškvarkov. „Pozrite sa do chladničky,“ upozorňuje jeho spolubývajúci. „Schováva tam ešte aj koláče,“ hovorí rozhnevane.

Srholec vysvetľuje, že rozdeľovanie jedla musia čiastočne kontrolovať, aby sa ním zbytočne neplytvalo. „Nedostatok peňazí robí z ľudí chamtivcov,“ hovorí. Dodáva, že niektorí napriek tomu s peniazmi zaobchádzať nevedia.

Peniaze im musia strážiť

Pri vchode sedia starší muži, ktorí čakajú na poštárku. Mala by im priniesť dôchodok.“ Ani nevedia, či im určite príde už dnes, ale od rána tu vysedávajú,“ s úsmevom hovorí Srholec.

„Musíme im peniaze strážiť. Keby dostali všetky naraz, stratili by sa na niekoľko dní, prepili by ich, a potom by prišli s pokáním.“

Noc v ubytovni stojí sto korún. Srholec však priznal, že s platením majú viacerí problémy. „Nemôžem im to povedať, lebo potom by už nechcel platiť nikto. Musia sa trochu učiť aj zodpovednosti. Snažím sa vychovávať ich tak, aby nezneužili právo, ktoré dostali.“

Bludisko chodieb a izieb

Ubytovňa je skutočné bludisko. V nepredvídateľných uhloch a kútoch sa otvárajú dvere do izieb, priechodov do záhradky či akéhosi patia s viničom natiahnutým ponad hlavu. „Toto musím ostrihať, ale všetko už nestíham,“ komentuje previsnuté vetvičky Srholec.

Z kuchyne s jedálňou sa dá prejsť do spoločenskej izby. Sú v nej postele a väčší televízor. „Na Vianoce sme tu mali stromček a posedenie. Takmer v každej izbe majú televízor, no príliš to nevyužívajú.“

Zo spoločenskej izby vedie priechod do prvého stupňa. „Sem prichádzajú ambulantní, muži aj ženy. Pojedia, pofajčia, uvaríme im kávičku, osprchujú sa, operú si, oblečieme ich,“ ukazuje Srholec miestnosť, kde pri polievke sedí asi desať ľudí. Medzi nimi je len jedna žena. „Nevieme, kde spávajú. U nás zaháňajú nudu, znižuje to ich agresivitu a nemotajú sa zbytočne po meste,“ vysvetľuje Srholec princíp prvého stupňa. Bezdomovci z ulice sem prichádzajú vlastným vchodom.


„Už sa chystám do Rakúska,“ chváli sa pri polievke Dežko. „Budem upratovať v evanjelickej škole. Trochu poumývam, pozametám dlážku a dostanem za to 50 eur,“ tvrdí.

Na druhej strane

Cez malú záhradku sa dá prejsť do prístavby – ako obyvatelia hovoria „na druhú stranu“. Bývajú tu súrodenci-dvojičky. „Áno, sme úplne rovnakí,“ potvrdzujú. Viac však o sebe prezradiť nechcú. Podobné je to aj s ostatnými obyvateľmi. „Nechcem spomínať na to, čo bolo predtým,“ odpovedá jeden na otázku, ako sa do zariadenia Resoty dostal.

Ďalší je tiež ochotný rozprávať len o svojom súčasnom živote. „Bývam tu asi pol roka a mám schizofréniu,“ hovorí po­pri tom, ako umýva dlážku kúpeľne. „Občas sa chodím prejsť, ale hlavne upratujem. Pomáhajú mi vyriešiť môj prípad. Možno sa dostanem do nejakého ústavu. Tu som ale veľmi spokojný. Je tu teplo a dobre sa najem,“ hovorí o výhodách, ktoré si cenia aj ostatní.

Čo najviac ako doma

Sestra Rita, ktorá pred 15 rokmi prišla z Írska, vidí najväčšiu bariéru obyvateľov v nedôvere. „Je veľmi ťažké prekonať ju. Preto sa snažíme, aby sa cítili čo najviac ako doma. Každý má kľúč od brány, hlavného vchodu a od svojej izby. Majú tak väčší pocit súkromia. Nikto nekontroluje, kedy prídu či odídu. Ak sú však preč dlhšie, musia dať o sebe vedieť.“

Zhovorčivejší je len jeden starší pán. Čochvíľa ale sám seba upozorňuje na to, že veľa „tára“. Kedysi pracoval ako chemik, dnes už je na dôchodku. „Celý deň si čítam, sused lúšti krížovky, máme si stále čo povedať,“ usmieva sa. „Optimizmus musí byť, inak by sme to nevydržali,“ dodáva.

Po chodbe krivká asi najstarší, skoro 80-ročný obyvateľ. „Už som dobrý,“ kričí z diaľky na sestru Ritu. „Mal som zápal a vôbec som nemohol chodiť,“ objasňuje. „Ešte sa trochu rozcvičím a zajtra ideme na zábavu.“

Toto sú úplne rovnaké dvojičky, ale nič o sebe nechcú povedať. To je v ubytovni pre ľudí bez domova bežné, pretože ostatným vo svojom okolí nedôverujú.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  5. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  6. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  7. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  8. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  1. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  2. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  6. SITA Slovenská tlačová agentúra zlepšuje dostupnosť služieb
  7. 4 veci, na ktoré si treba dať pozor pri zateplení šikmej strechy
  8. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  1. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 5 546
  2. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 496
  3. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 022
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 4 639
  5. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 922
  6. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 778
  7. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 3 772
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 532
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  2. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  3. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  4. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  5. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  6. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 8 621
  2. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 909
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 4 182
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 057
  5. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 3 061
  6. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 912
  7. Ján Valchár: Norma na 5.300% alebo sedem mesiacov štvojdňovej operácie 2 912
  8. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 2 901
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu