SME
Nedeľa, 5. február, 2023 | Meniny má Agáta

Botanici sa obávajú o Kochovu záhradu

Pracovníci Botanického ústavu a ochranári sú proti tomu, aby Kochovu záhradu vyňali z pásma prírodnej ochrany.

Kochovu záhradu založili v rokoch 1932 a 1933 ako súčasť Kochovho sanatória. Je dielom mlynianskeho záhradného architekta Jozefa Mišáka a tvorí ju 120 druhov cudzokrajných stálozelených a ihličnatých drevín.Kochovu záhradu založili v rokoch 1932 a 1933 ako súčasť Kochovho sanatória. Je dielom mlynianskeho záhradného architekta Jozefa Mišáka a tvorí ju 120 druhov cudzokrajných stálozelených a ihličnatých drevín. (Zdroj: ARCHÍV SME – PAVOL FUNTÁL)

Proti zrušeniu ochrany unikátnej Kochovej záhrady, ktorá je v druhom najvyššom stupni ochrany podľa zákona o ochrane prírody, sa postavili niektorí pracovníci Botanického ústavu SAV, ochranári, obyvatelia z okolia aj mestská časť Staré Mesto. Ak záhradu vyjmú zo štvrtého ochranného pásma umožní to jednoduchšie schvaľovanie výrubov. Tiež by ju potom mohol vlastník Krajský úrad predať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Botanici vystríhajú pred rušením ochrany

Pracovníci Botanického ústavu Marek Slovák a Jaromír Kučera navrhujú pozastaviť prehodnocovanie stupňa ochrany chráneného areálu Kochova záhrada, kým sa neskončí botanický prieskumu.

SkryťVypnúť reklamu

Na ten potrebujú odborníci aspoň jednu vegetačnú sezónu. Počas nej chcú urobiť inventarizáciu všetkých druhov rastlín. Vo vyše sedemdesiatročnej záhrade ju robili naposledy v sedemdesiatych rokoch. Botanici vo svojom stanovisku píšu, že jej vyňatie z 3. až 5. stupňa ochrany by v budúcnosti mohlo areál vážne ohroziť či viesť k jeho zániku, pretože ide o lukratívne miesto.

Jednoduchšie výruby

O zrušenie ochrany požiadala Asociácia priemyslu a ochrany prírody, ktorá tu zorganizovala viacero akcií – brigády, čistenie, ošetrenie niektorých drevín či ich výrub. Tvrdí však, že ju treba zrevitalizovať a súčasná ochrana jej v tom „zväzuje ruky“.

So zrušením ochrany súhlasila aj Štátna ochrana prírody. Svoje stanovisko zdôvodňuje tým, že aktuálny zákon o ochrane prírody a krajiny už nechráni nepôvodné druhy rastlín, čo bolo dôvodom pre vyhlásenie ochrany areálu v minulosti.

SkryťVypnúť reklamu

Zmena v prípade zrušenia 4. ochranného pásma prírody by pre záhradu znamenala napríklad jednoduchší postup pri schvaľovaní výrubov. V prípade, ak by stupeň ochrany bol nižší ako tretí, záhradu by mohol získať súkromný vlastník, čo teraz nie je možné.

„Pogrom“ na záhrady

Botanici ohodnotili (po obhliadke 27. januára 2007) zdravotný stav jednotlivých drevín ako veľmi dobrý. Záhrada si podľa nich nevyžaduje výrazné zásahy či asanáciu.

Proti vyňatiu Kochovej záhrady z pásma prírodnej ochrany protestujú aj ochranári. Podľa nich je nová stratégia ochrany prírody, ktorá spočíva výhradne v ochrane pôvodných druhov rastlín či drevín, „pogromom“ na doteraz chránené záhrady v mestách. A Kochova bude v tejto súvislosti precedensom.

„Naviac zákon nerozlišuje ani medzi ochranou drevín rastú­cich v prírode a v meste – pritom stromy v meste majú iné životné podmienky a zväčša nemôžu konkurovať svojimi rozmermi tým, ktoré žijú v prírodných podmienkach. Vzhľadom na ich význam pre mesto a jeho obyvateľov by mali byť chránené ešte prísnejšie ako vo voľnej prírode,“ hovorí Marián Huba z tamojšieho občianskeho združenia Fialkové údolie. Dodáva, že ak sú v lese chránené duby s obvodom nad päť metrov, v meste by mali byť chránené aj menšie, lebo tam nemajú šancu dorásť do takých rozmerov.

SkryťVypnúť reklamu

Stupeň ochrany zaručuje nepredajnosť areálu

Záhrada vytvára jednotný celok s budovou Kochovho sanatória – obe sú chránené aj ako pamiatky. Budovu pred vyše rokom predala Fakultná nemocnica súkromnej spoločnosti R2.

Záhrada je od roku 1998 majetkom Krajského úradu v Bratislave, ten ju zveril pred dvoma rokmi do správy mestskej časti Staré Mesto. Kým je v 3. až 5. stupni ochrany, je podľa zákona nepredajná. To však neplatí v prípade 1. a 2. stupňa. Nový majiteľ by sa potom mohol snažiť o jej preklasifikovanie na stavebný pozemok.

Aby sa takémuto riziku prediš­lo, odborníci navrhujú, aby záhrada nebola vyňatá z režimu prírodnej ochrany, ale zmenila sa len kategória ochrany. „Ak prírodovedný výskum potvrdí, že má nastať zmena, pretože charakter ochrany nezodpovedá zákonu, nech sa urobí plynulou prekategorizáciou. Záhrada môže byť chránená napríklad ako prírodná pamiatka so 4. stupňom ochrany a zároveň ako biocentrum regionálneho významu. To sa týka aj ďalších hodnotných areálov mestskej zelene, ktorým hrozí po zrušení ochrany zánik,“ hovorí environmentalista a geograf Mikuláš Huba zo Spoločnosti za trvalo udržateľný život.

Biokoridor nadväzujúci na okolie a Horský park

V záhrade sa podľa odborníkov za 70 rokov vytvorili unikátne prírodné podmienky, sú tu dreviny s veľkou hodnotou a žijú tu podľa zoológov aj chránené živočíchy (roháč obyčajný, fúzač alpský, žltáčiky, vidlochvosty, mloky či ďatle).

„Napriek tomu, že nejde o pôvodný prírodný biotop, záhrada tvorí ustálený a botanicky hodnotný celok, v ktorom sa dá pozorovať postupný prechod umelo vytvorenej záhrady k poloprirodzenému typu ekosystému,“ hovorí Jaromír Kučera z Botanického ústavu. Dodáva, že slúži ako dôležité biocentrum aj biokoridor nadväzujúci na okolie a Horský park.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  3. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  6. Dodajte vašej pokožke šťavu
  7. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 13 787
  2. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 149
  3. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 2 202
  5. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 821
  6. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 1 763
  7. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 1 175
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 122
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 17 815
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 7 981
  3. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 5 445
  4. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 3 828
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 631
  6. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 368
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 148
  8. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 3 117
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  2. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  6. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  7. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťZatvoriť reklamu