Už o tri roky má byť hrozba povodne v Bratislave minulosťou. Projekt pevných bariér a mobilných hrádzí dokončia zrejme už na jar v roku 2010. Začiatok výstavby je naplánovaný na marec.
„Dotkne sa Bratislavy od Devínskej Novej Vsi až po Prístavný most, projekt však zahŕňa aj budovanie bariéry v Gabčíkove,“ povedal Peter Nemčok, generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Stavať budú postupne
Hrádze v ôsmich lokalitách sa budú stavať postupne, staveniská sa teda budú presúvať.
Na všetkých úsekoch stavebník vybuduje podzemné tesniace steny, na ktoré upevnia železobetónové múriky na uchytenie mobilných hrádzí. Postavia aj nové hrádze a zrekonštruujú staršie protipovodňové konštrukcie.
Váhostav začne s výstavbou ochrany pri Gabčíkove, stavby budú postupne budovať po 150-metrových úsekoch, aby nenarušili funkčnosť súčasnej protipovodňovej ochrany.
Najprv Prístavný most
Prvou etapou stavby v hlavnom meste bude rozširovanie koryta rieky pri Prístavnom moste o štyristo metrov, čím by sa mal zlepšiť prietok Dunaja počas povodní.
Druhou etapou bude nábrežie Starého Mesta. Tu by mal pribudnúť múrik vo výške metra nad promenádou, v prípade potreby sa nasadí mobilná hrádza vysoká 1,6 metra. Potom sa stavba presunie do Karlovej Vsi, súčasťou projektu je aj ochrana čerpacej stanice vodárne, okolo nej bude múrik s mobilnou hrádzou vo výške asi 1,8 metra.
Nasleduje Devín pri Slovanskom nábreží a pri Morave. V Devínskej Novej Vsi hrádzu napoja na hradné bralo, potom prekrižuje potok Mláka a ďalej povedie pozdĺž cesty. Skončí pri čerpacej stanici.
Posledný úsek stavby na území mesta je pravý breh. Ochrannú líniu utvorí nábrežný múrik, prevyšujúci sučasný terén. Pri divadle Aréna vybudujú oporný múrik vysoký 2,5 metra s mobilnými zábranami v komunikačných prerušeniach múrika.
Ako v Paríži a Budapešti
Súčasťou projektu je zmena, ktorá Bratislavčanom okrem ochrany prinesie aj ďalšiu výhodu – k nábrežnej zóne pribudne nová úroveň promenády bližšie pri rieke, podobne ako to je v Budapešti alebo Paríži.
Za posledných 500 rokov na Dunaji zaznamenali asi sto ničivých povodní, štatisticky teda každých päť rokov jednu.
Najčerstvejšia spomienka na povodeň v Bratislave je z roku 2002, keď hladina rieky dosiahla na nábreží 991 centimetrov.
„Chýbalo len pár centimetrov, aby voda zaliala brehy v centre mesta. Pevne verím, že keď bude dobudovaná ochrana, budú môcť Bratislavčania pokojne spávať,“ povedal primátor Andrej Ďurkovský.
Investičné náklady dosiahnu 1,21 miliardy korún, 85 percent uhradí Európska komisia z kohézneho fondu, 10 percent pôjde zo štátneho rozpočtu a piatimi percentami sumy prispeje mesto.
1 – úsek medzi Prístavným mostom a Mostom Apollo ( dĺžka 686 m, výška múrika 1,3 m)
2 – úsek medzi Starým a Novým mostom (983 m, múrik 1 m)
3 – vyústenie Vydrice a Čierneho potoka do Dunaja (495,3 m, priemerná výška zemnej hrádzky 60 cm, v zastavanej oblasti múrik s priemernou výškou 90 cm)
4 – Devín, Slovanské nábrežie (783 metrov, výška múrika 1,3 m, výška zemnej hrádzky od 1,3 do 1,8 m)
5 – úsek rieky Morava v Devíne (747 m, výška múrika 1,1 až 1,9 m)
6 – úsek Moravy v Devínskej Novej Vsi (457 m, nízky múrik a mobilná bariéra s výškou 1 m)
7 – pravý breh Dunaja, úsek Starý most – ochranná hrádza Petržalka – Wollfstahl (1203 m, 1 až 2,5 m, najvyšší pri Aréne)
 |
