Voľby zmenili starostu vo väčšine mestských častí Bratislavy. Nezmenili však nič na rivalite mesta a mestských častí, ktorá sa týka peňazí a kompetencií. Rivalita bola a je jednou z príčin, prečo ani po 17 rokoch nie je nový zákon o hlavnom meste.
Uberie sa mestským častiam
Minulý týždeň na rokovaní mestskej rady námestník primátora Milan Cílek oznámil, že na vykrytie medzery v rozpočte mesta sa uberú peniaze mestským častiam. Tie sa búria.
Bratislava a Košice sú jedinými mestami na Slovensku, ktoré majú dve úrovne samosprávy. Mesto ako celok riadi primátor, magistrát a mestskézastupiteľstvo, mestské časti majú svojich starostov, miestne úrady a zastupiteľstvá. Bratislava ich má 17, Košice 22.
Systém financovania i právomocí je zložitejší ako inde. Daňové a iné príjmy sa musia rozdeliť, takisto to, kto sa bude starať o cesty, osvetlenie, školy či daňovú agendu.
V Bratislave sa daňové príjmy čoraz viac centralizujú pre mesto, naopak kompetencie sa prenášajú na mestské časti.
Deľba peňazí a práce
Základné a materské školy či cesty III. a IV. triedy sú na tom zle preto, lebo ich síce majú na starosti mestské časti, ale mesto im nedá dosť peňazí, tvrdia bratislavskí starostovia.
V Košiciach je daň z nehnuteľností príjmom mestských častí. Tak to bolo donedávna aj v Bratislave, od roku 2005 ide celý výnos do mestskej pokladnice. Mestské časti sa proti tomu búrili, ale zmenu štatútu mesta nakoniec schválili mestskí poslanci.
Podielové dane, ktoré štát rozdeľuje obciam podľa rôznych koeficientov, prerozdeľujú Bratislava i Košice čiastočne medzi mestské časti.
V Bratislave je to podľa počtu obyvateľov – percentuálne najviac dostáva Petržalka, v Košiciach sa delí podľa rozlohy. Veľké mestské časti ako Sever, Západ či Dargovských hrdinov dostávajú 700 korún na obyvateľa a malé 3450 na obyvateľa. „Veľký rozdiel je preto, lebo malé časti si zabezpečujú údržbu ciest či verejné osvetlenie zo svojich peňazí,“ povedala hovorkyňa primátora Jana Geročová.
Výnimkou je Lunik IX, ktorý je síce malou časťou, ale dostáva 1600 korún na obyvateľa. „Je to preto, lebo tu je na malom území väčší počet obyvateľov,“ povedala Geročová.
Klub starostov končí
Bratislavskí starostovia sa v piatok prvýkrát po voľbách stretli na rokovaní svojho regionálneho združenia.
„Štyria starostovia, ktorí boli zvolení opäť, 5. januára rozhodli, že Klub starostov, ktorý bol od roku 1993 združením bez právnej subjektivity, rušia,“ povedala hovorkyňa starostov Valéria Reháčková. Príčinou zrušenia bola duplicita.
Teraz sa budú starostovia stretávať v združení, ktoré má právnu subjektivitu. Sľubujú si od toho, že oficiálny hlas mesto skôr prijme. „Chcú presadzovať záujmy mestských častí pri príprave zákona o hlavnom meste a nepripustiť centralizáciu moci,“ povedala Reháčková. Práve zákon by mal prerozdeliť kompetencie a peniaze.
